Pri príležitosti 77. výročia SNP to v rozhovore pre TASR uviedol Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Zdôraznil, že pripomínanie si histórie a významu SNP prispieva k zachovávaniu historickej pamäte naň, k pestovaniu národnej hrdosti a vlastenectva.
"Povstalecké ozbrojené sily bojmi pri obrane povstaleckého územia viazali početné vojská protivníka, ktoré nemeckému veleniu v tom čase citeľne chýbali na fronte vo Východných Karpatoch a na území Rumunska, znemožňovali Nemecku využívať podstatnú časť hospodárskeho a ľudského potenciálu Slovenska,“ charakterizoval vojenský význam povstania. Zároveň skonštatoval, že z politického hľadiska malo SNP význam najmä v tom, že odvrhlo vládnuci režim aktívne kolaborujúci s nacistickým Nemeckom a stotožnilo sa s cieľmi protifašistickej koalície. Tiež v tom, že odmietlo politickú ideológiu čechoslovakizmu a obnovu Československej republiky ako unitárneho štátu a presadilo princíp rovného s rovným vo vzťahoch Čechov a Slovákov, vrátane práva na zriadenie samostatných slovenských orgánov verejnej moci.
Bystrický tvrdí, že žiadne protifašistické povstanie nemalo v tom čase bez súčinnosti a spojenia sa s oslobodzovacími vojskami šancu na úspech. "Tak tomu bolo aj v prípade SNP. V čase jeho vzniku sa východná hranica povstaleckého územia nachádzala vo vzdialenosti 120 až 150 kilometrov od frontu vo Východných Karpatoch a 450 až 500 kilometrov od frontu v Rumunsku. Vzdialenosť posledných ohnísk organizovaného odporu povstaleckých ozbrojených síl v okolí Banskej Bystrice od spomenutých frontov bola 180 až 240 kilometrov," podotkol.
