Výrazná a silná osobnosť nekompromisne kráčala za svojím cieľom. Napriek tomu, že bola razantná, ľudia ju milovali. „Vždy vedela, čo chce, a dokázala aj nemožné,“ povedal herečkin brat Ctibor Kolínsky (72).
Bude to už pomaly jedenásť rokov, čo sa Zora Kolínska pobrala na druhý svet. Trochu priskoro, podobne ako jej kamarát a rovesník Julo Satinský († 61), ktorý v tom istom čase ako ona, ležal v nemocnici na Heydukovej ulici v Bratislave. Zoru prežil iba o pol roka.
Žila naplno
Kolínska žila vždy veľmi intenzívne. Herečka a speváčka, ktorú mnohí považovali za jednu z najkrajších žien s prirodzeným šarmom, noblesou a autoritou, robila všetko naplno. O jej živote a smrti sa už popísalo mnoho, často aj nepravdy. Tentoraz Zorinu trinástu komnatu pootvoril človek, ktorý ju poznal azda najlepšie. Jej brat Ctibor, ktorý bol od Zory starší o rok a pol.
To, že sa jeho sestra stala herečkou, mala zrejme dané do vienka. „Odmalička bola rodená herečka. Nemala problémy s vystupovaním. Vôbec sa nehanbila. Naopak, prirodzene sa predvádzala, producírovala, spievala, hrávala scénky,“ spomína Ctibor Kolínsky. „Zora bola vodcovský typ. Mala svoj názor a tvrdo ho presadzovala, nebola ticho. Vždy bola dravá a akýmsi hovorcom. A tak nečudo, že robila predsedníčku triedy, skupinovú vedúcu celej školy. Ona mala takéto pozície rada...“ A ľudia v jej okolí ju rešpektovali. „Pamätám si, že raz ušla celá jej trieda z hodiny matematiky do cukrárne, pretože mali písať písomku. Prsty v tom mala aj Zora a dvojka zo správania ju neminula,“ spomína s úsmevom brat. „Ona si vždy šla za svojím cieľom. Do akejkoľvek súťaže sa v škole prihlásila, všetko povyhrávala. Či to už bolo recitovanie, alebo beh na lyžiach, branné preteky...“
Tragická nehoda
To, že Zora bola po celý život výraznou osobnosťou, ktorá sa dokáže životom predierať a postarať sa sama o seba, sa ukázalo viackrát. Vnútornú silu zrejme získala už v detstve, keď s bratom zostali polosiroty. „Mal som vtedy deväť a Zora osem rokov. Viezli sme sa v aute. Otec šoféroval, ja som sedel vedľa neho, Zora s mamou vzadu. Pred Spišským Podhradím vyletelo oproti nám auto. Bol to čelný náraz a vodič bol opitý,“ opisuje tragédiu Ctibor. „Zranená nebola len Zora. Naša mama po dvoch hodinách v nemocnici zomrela. Mala 41 rokov, otec o rok viac.“
Zvykať si na život bez mamy bolo ťažké. Štyri roky sa pretĺkali, ako vedeli, pretože ich otec, stavebný inžinier, ráno odišiel do práce a až večer sa vracal domov. „Naučilo nás to samostatnosti, najmä Zoru. Už ako jedenásť-, dvanásťroční sme vedeli uvariť takmer všetko. Zora sa dokonca naučila šiť na maminom šijacom stroji a z jej šiat si ušila parádne šaty na stužkovú. Móda bola pre ňu vždy dôležitá,“ usmieva sa Ctibor. Horšie to bolo, keď sa Zorin otec po štyroch rokoch znova oženil s učiteľkou svojich detí, ktorú ešte aj doma volali súdružka učiteľka. „Jej sa to dosť dotklo. Tak sme dostali nariadenie, aby sme ju volali mama, ale akosi nám to z úst nešlo. Zvykli sme si, až keď sa narodila sestra Lívia.“
Svadba s Lasicom
Staršie deti sa však doma dlho neohriali. Ctibor odišiel študovať do Bratislavy za stavebného inžiniera, Zora herectvo na VŠMU. Okolo mladej, sebavedomej, ale aj koketnej študentky sa motali mnohí nápadníci. Medzi inými aj Josef Abrhám, ktorý tam istý čas študoval. Nakoniec ju získal Milan Lasica (72). „Veľmi ju chcel, bol do nej zamilovaný. Zo začiatku Zora nejavila veľký záujem, ale prijímala jeho dvorenie. A on bol zase taký vytrvalý, že ju nakoniec presvedčil najmä svojím intelektom, lebo to si Zora na ňom vážila a tým sa odlišoval od iných.“ Mladý párik sa zobral v deň Zoriných promócií v júni v roku 1962. Nevesta mala 21, ženích 22 rokov.
Prvé manželstvo
Hoci Zora s Milanom spolu chodili dlhšie, ktovie, či by sa boli títo dvaja naozaj vzali, nebyť toho, že po vysokej škole dostal každý umiestenku, kde bude pracovať. Lasica ako dramaturg do STV, Kolínska do divadla v Prešove. „Milan vedel, že keď Zora odíde do Prešova, veľkej láske bude koniec a on ju stratiť nechcel,“ prezrádza podnikateľ. „Bol do Zory veľmi zamilovaný, preto sa oženil, nie preto, že by sa hanbil povedať nie,“ myslí si Ctibor.
Zo začiatku to totiž bolo ideálne manželstvo, ale časom to začalo medzi nimi škrípať. Milan dva roky hrával so Satinským v Čechách, lebo na Slovensku mali dištanc a Zora si zvykla, že všetko bolo tak, ako chcela ona. „Bola typ človeka, ktorý presadzuje svoju vôľu a len veľmi ťažko pristúpila na kompromis. Dokázala toho druhého prevalcovať a to partnera začne časom unavovať, keďže musí robiť veci, ktoré ani nechce,“ hovorí Zorin brat. Tvrdenia, že im to začalo haprovať, lebo Lasica bol mladý a nezrelý na rodinu, ako keby mali zatieniť lásku, za ktorú sa nebolo prečo hanbiť. „Zora síce deti chcela, ale až po tridsiatke. Najskôr mala v pláne rozbehnúť si kariéru. Vedela, že by ju na čas z divadla vyradili a obmedzili. Takže nebolo to ani o tom, že by na Milana tlačila z tejto strany,“ tvrdí Kolínsky. Nakoniec sa Milan so Zorou dohodli na rozchode. „Rozviedli ich v roku 1972, takže nežili spolu len šesť či sedem rokov, ako sa zasa v médiách píše, ale desať rokov,“ spresňuje Ctibor, ktorý istý čas robil Lasicovi a Satinskému manažéra.
Vzťah s Kukurom
Zora síce bola samostatná a dokázala si v živote poradiť, ale muža po svojom boku potrebovala. „Život mi v tomto smere nezostal nič dlžný a ja som si ho zariadila tak, aby som s ním bola spokojná,“ hovorievala Zora. „Skutočne, Zore vyhovoval život, aký viedla. Bola spokojná,“ tvrdí brat. Po Lasicovi si začala vzťah s Jurajom Kukurom. „Juraj bol od Zory o päť rokov mladší, ale to nebol problém. Žili spolu, ale mne sa k nej ako partner nehodil. Boli však veci, v ktorých si rozumeli,“ hovorí Kolínsky. Aj tento vzťah sa však po necelých piatich rokoch skončil.
Nádor na maternici
Hoci Kolínska vlastné deti nikdy nemala, traumu z toho neprežívala. Najskôr ich ešte nechcela, potom však už bolo neskoro. „Deťom sa nebránila, ale keď mala 35 rokov, zistili jej na maternici nádor. Muselo to ísť von a odvtedy už deti nemohla mať,“ otvorene hovorí Ctibor. „Keby Zora mala deti, tak by podstatne musela zmeniť aj svoj život. A ja si myslím, že jej vyhovoval ten, ktorý viedla. Ona nebola typ starostlivej matky, ktorá by kvôli deťom všetko ostatné pustila z hlavy.“
To, že Kolínska deti nemala, si kompenzovala prácou, záľubami, synovcami a neterou, s ktorými mala veľmi pekný vzťah. Rada sa starala o zariadenie domu, menila nábytok, aranžovala, robila v záhrade, doma i na chate v Senci, venovala sa svojim dvom psíkom Baruške a Anežke. A v neposlednom rade aj úspešne podnikala v nábytkárstve. „Ona bola vorkoholik. Niečo ju nadchlo a už mala svoj cieľ.“
Operácia hlavy
Po desiatich rokoch sa herečka rozhodla s podnikaním pomaly skoncovať. Chcela si oddýchnuť a venovať sa sama sebe. V hlave mala opäť plno plánov. „Musím si urobiť poriadok sama v sebe, so svojím zdravím, pretože som mala úraz na lyžiach a liečim si kolená. Musím dostavať v dome to, čo chcem, na chate zase všeličo opraviť,“ prezradila v roku 2001. Práve na chate v Senci ju našiel v bezvedomí ležať na zemi herec Matej Landl, s ktorého rodičmi sa Zora priatelila. V nemocnici zistili, že má v hlave nádor. „Museli ju operovať, ale Zora si myslela, že to bude niečo podobné ako nádor na maternici, ktorý zhubný nebol,“ spomína jej brat.
Nebola to láska
V tom čase žila Zora už 25 rokov s gynekológom Igorom Petrom, s ktorým sa zoznámila, keď ju v roku 1976 operoval. „Nie, nebola to až taká láska, ale skôr partnerstvo. Za tie roky, čo s ním žila, mi aspoň desaťkrát povedala, že to už s ním chce skončiť,“ hovorí Kolínsky. „Takže to nebolo o tom, že sa na smrteľnej posteli konečne dočkala šťastia a vydala sa za Igora, ako sa písalo. Keby to bola chcela, urobí to dávno. Viem, že to nechcela,“ tvrdí Zorin brat. Prečo to teda herečka urobila? „So Zorou som sa o tom nebavil. Ale mojej žene povedala, že Igor pri nej plakal, čo s ním bude a kde bude bývať, ak sa jej niečo stane. To považujem od lekára za vysoko neprofesionálne,“ tvrdí Ctibor. Štrnásť dní pred smrťou sa Zora za Igora vydala. Švagrinej povedala, že spravila dobrý skutok.
Bolesti a apatia
Kolínska bola po operácii hlavy nadopovaná liekmi. „Užívala narkotiká, aby jej utlmili bolesti. Keď som sa s ňou rozprával, už nekomunikovala normálne. Bola akoby v polospánku a sem-tam sa prebrala. A v takomto stave sa vydala,“ spomína Kolínsky. Ešte pred svadbou sa Zora dostala posledný raz von z nemocnice a domov na tri hodiny. „Chcela pstruha, lebo náš otec bol rybár a často sme ich jedávali. Sľúbil som, že jej ich pôjdem nachytať a spravím na masle,“ opisuje Kolínsky. Aj tak bolo. Najbližšia rodina sa zišla u nej doma. „Zora pstruha zjedla, ale už si ani nepamätala, že po ňom túžila. Po dvoch mesiacoch uvidela svoje dva psíky, ktoré mala veľmi rada. Aj pri tom bolo vidieť, že je apatická a už nič nechápe...“
Dedičstvo
Herečka odo dňa, keď ju Landl našiel, žila už len tri mesiace. Všetok jej majetok vrátane domu, chaty v Senci, firmy a nehnuteľností zdedil po nej vdovec Igor Peter vrátane urnového miesta s pozostatkami Zoriných rodičov. Podľa našich zistení mal dom na Kolibe a chata v Senci v tom období hodnotu v prepočte 300 000 eur. Po Zorinej smrti sa však manžel s jej súrodencami už nikdy nekontaktoval.
„Ja som netúžil po sestrinom majetku. Ako spravila, tak bolo,“ vraví Ctibor. „Chcel som od Igora iba tri veci a to – album po našich rodičoch, film zo Zorinej 60-ky, ktorý som nafotil ja a Zora si ho odo mňa požičala a tiež malú, vyrezávanú, drevenú škatuľku s náramkom, prsteňom, náušnicami a retiazkou. Bola to taká relikvia, ktorá sa v našej rodine dedila po praslici. Zora to aj tak nikdy nenosila. Pre Igora to v podstate nemalo žiadnu hodnotu, pre mňa to bola spomienka na rodičov. Po niekoľkých rokoch som dostal aspoň album a hrob rodičov,“ dodáva Ctibor Kolínsky.
