Spisovateľ Jozef Banáš (63) si spolu so svojou slávnou dcérou zaspomínal na jej detstvo prežité v Berlíne a aj na prvú lásku.
Deň otcov vraj v rodine veľmi neprežívajú,
Na detstvo svojich dcér však spomína ako na jedno z najťažších období v manželstve. „Priznávam, že tie časy, keď boli Adelka a Mária malinké, boli asi najťažšie, pretože sme neboli v jednoduchej finančnej situácii. Musel som veľa pracovať a deti som si neužil, tak si to teraz vynahrádzam na vnučke,“ smeje sa otec našej najpopulárnejšej moderátorky. „Veru, otec bol veľmi pracovitý,“ súhlasí Adela.
Základný ,,servis“, ako prebaľovať deti však Jozef Banáš vedel a nebolo mu to cudzie. „Vtedy boli ešte klasické plienky, ktoré sme vyvárali. Samozrejme som to všetko robil, ale väčšinou to bolo na manželke.“ So svojimi dvomi dcérami sa najradšej hrával vo víkendovom domčeku pri Vrbovom, kam často chodievali nielen cez víkendy, ale aj počas letných či zimných prázdnin. „To boli najkrajšie časy, chodievali tam za nami na celé prázdniny aj starí rodičia z Prešova. Ja som sa snažil deti vždy viesť k pohybu, dával som im športový príklad. V zime sa tam lyžovali a v lete sme často chodievali na našom trabante na neďalekú priehradu Čerenec. To boli naše spoločné zábavy,“ spomína Jozef Banáš na detstvo svojich detí. Adela ho dopĺňa. „Pamätám si, že sme sa raz hrali na školu a mala som počas toho veľkú trému, lebo som nebola zvyknutá hrať sa s otcom.“
Dcére strelil facku
Jozef Banáš tvrdí, že na svoje deti nikdy nebol prísny. „Nebolo treba byť prísnym. Raz som však stratil nervy a strelil som facku staršej dcére Márii, a to ma dodnes mrzí a stále si to pamätám. Bol som v strese a ona mi odvrkla, tak mi vyletela ruka. Ona si to tiež dodnes pamätá. Adele som však nikdy nedal zaucho,“ spomína a pokračuje. „U nás v rodine sa dokonca nikdy ani hlas nezvyšoval, ani medzi mnou a manželkou. Ona je skvelá vychovávateľka, deti viedla aj k tvorivosti. Moja manželka vlastne vychovala deti aj mňa.“ Adelin otec pracoval päť rokov vo východnom Nemecku ako tlačový atašé a celá rodina tam odišla žiť s ním. Dcéry navštevovali nemeckú škôlku a školu. Adela priznáva, že z toho mala v začiatkoch traumu. „Nikomu som nerozumela, všetci sa na mňa nedôverčivo pozerali, lebo som pre nich bola čudná, pretože som mlčala. Neboli ku mne kamarátski a robili mi zle. Keď som išla prvý deň do škôlky, držala som v ruke dve jablká a nechcela som ich zjesť, lebo to bol môj jediný kontakt s domovom. Dnes to už mám ale vytesnené z hlavy,“ smeje sa moderátorka a otec ju dopĺňa: „Tam sa na tri mesiace zasekla tak, že ani po slovensky dokonca nehovorila. Už sme sa báli, či nemá nejakú poruchu a potom prišiel jeden deň a spustila ešte aj s berlínskym prízvukom, tak sme si to natočili aj na kameru. Dosť sme to vtedy prežívali. Ak je dieťa v prostredí, ktorému nerozumie a kde ani jemu nerozumejú, tak je to veľmi ťažké. Myslím si, že aj toto bol jeden z okamihov, ktorý dodal Adele to sebavedomie.“
Chcel aj syna
Jozef Banáš rád spomína na deň, keď jeho manželka Mária doniesla z pôrodnice malú Adelku domov. „Mária bola čerstvá prváčka, keď sa Adelka narodila. Pamätám si, že niekedy cez obed prišla manželka z pôrodnice, priniesla batôžtek a položila ho na stôl. Mária vedela, že mama už má prísť domov, tak utekala celou cestou zo školy. Dorazila zadychčaná, a keď zbadala Adelku, tak povedala: „A už sme všetci.“ To bolo krásne, neviem ako tomu dieťaťu taká myšlienka zišla na um.“ Nikdy netúžil mať aj syna? „Samozrejme, že hej. Ja som posledný potomok Banášov, čiže môžem potešiť mojich protivníkov, že Banášovci končia, pokiaľ si Adela po vydaji nenechá svoje priezvisko. Myslím si, že každý chlap by chcel mať syna, ale mám úžasné obe dcéry. Som veľmi rád, že sú také, aké sú.“ Adelin otec sa momentálne živí ako spisovateľ. Na pultoch kníhkupectiev je už jeho deviata kniha. Ale to, čím sa túžila stať v detstve jeho dcéra, si nepamätá. „Ani ja si na to nespomínam. Moderátorkou ale určite nie, lebo som netušila, že taká práca vôbec existuje. Videla som však v telke, ako ľudia ďakujú za rôzne ceny a že sa vtedy tešia, tak som sa hrávala, že aj ja ďakujem, aj keď som nevedela za čo. A dodnes si myslím, že je to dôležité. Byť stále vďačný, aj keď to nie je akurát za Oscara,“ myslí si Adela.
Adela nie je koketná
V puberte prišli aj prvé lásky. Ako Jozef Banáš vnímal priateľov svojej mladšej dcéry? „Adela nie je koketný typ a je veľmi extrémna. Keď sa zaľúbi, tak bez akéhokoľvek odstupu. Za sebou má nejaké tri, štyri vzťahy. Jej chlapcov som, samozrejme, poznal. Prvú lásku zažila na gymnáziu. Ale dievčatá to riešia skôr s mamou. Tošo Bezdeda, Peťo Modrovský - obaja sú to sympatickí chalani. Ja Adele želám, aby mala v živote šťastie, lebo viem, že vzťah je pre ňu veľmi dôležitá vec. Prirodzene, svoje ženské veci rieši s mamou a ja si dovolím tvrdiť, že ak má Adela najväčšiu kamarátku, je to určite mama. My máme kamarátsky vzťah, u nás v rodine bola vždy úprimnosť a otvorenosť na prvom mieste,“ hovorí Banáš. I keď jeho známa dcéra by možno tej otvorenosti prijala aj trocha menej: „Otec by mohol trochu menej riešiť moje a svoje súkromie v novinách. Inak je náš vzťah veľmi fajn,“ smeje sa.
