V apríli tohto roku sa rozhodol odísť do penzie. Čo robí ako dôchodca, prečo dal odrazu výpoveď v SND a ako sa v divadle zmenili pomery, hovorí rázne a bez servítky.
Je pravda, že Oldo Hlaváček si mohol užívať dôchodok už pekných pár rokov. Herectvom a divadlom však žil po celý svoj život, a preto aj samotné rozhodnutie podať výpoveď v SND bolo pre neho viac ako traumatizujúce. Po dramatickom odchode sa dokonca ocitol v nemocnici na vyšetreniach...
Iné pomeryNespokojnosť, ktorá vyústila do odchodu zo SND, sa hromadila postupne. Herecká legenda si uvedomuje, že časy, partia i vzájomná úcta ľudí, ktorí spoločne robili divadlo, sa z neho už dávno vytratili.
„Dnes nielenže niektorí mladí herci a zamestnanci nezdravia starších, ale sa neunúvajú ani odzdraviť,“ tvrdí Hlaváček. „A ten, kto z Národného divadla raz odíde, už po ňom ani pes neštekne. Nech je akokoľvek dobrým hercom, nikto ho prehovárať nepôjde, aby sa vrátil, ako tomu bolo kedysi, “ hovorí. „Nie, že by som to čakal, ale jediný, kto mi pri odchode povedal, aby som si to ešte rozmyslel, bol vtedajší riaditeľ činohry Vladimír Strnisko.“
Dôvodov, prečo o tom herec už nechcel premýšľať, bolo viac. Prázdne sľuby bývalého generálneho riaditeľa SND Ondreja Šotha i chýbajúci dramaturg, ktorý by repertoár divadla koordinoval. Poslednou kvapkou v pohári bol však Shakespearov Coriolanus v réžii Slovinca Diega de Brea.
