Bez princeznej Lady a princa Radovana si sviatočný televízny program nedokážeme predstaviť ani dnes.
Ako spomínajú na svoju najslávnejšiu úlohu Josef Zíma (77) a Marie Kyselková (74), ktorí sa nedávno po dlhých rokoch stretli? Bol ich život rozprávkový?
Naposledy sa videli pred dvadsiatimi rokmi, a to obaja bývajú v rovnakom pražskom obvode. Ona mu hovorí Pepíčku a on jej Nanynko. Majú sa radi, ale osudová láska medzi nimi nikdy nebola. Pri svojom opätovnom stretnutí sa najprv dlho vítali a potom sa pustili do spomínania. Dohadovali sa, či to bolo v roku 1982 alebo 1989, keď sa stretli naposledy.
VEĽMI UNAVENÝ PRINC
V decembri to bolo presne 50 rokov, odkedy mala rozprávka o Princezne so zlatou hviezdou premiéru. „Moja prvá a najsilnejšia spomienka na Pepíčka je značne prekvapivá. Do maskérne vtedy vstúpila zrútená postava budúceho princa. Oči mu klipkali a vyzeralo to, že nebude schopný hrať...“ smeje sa Marie Kyselková. Josef Zíma totiž celú noc pred nakrúcaním prvej milostnej scény slávil narodenie dcéry Zuzanky. Nespal ani minútu a nakoniec ho musela zachrániť maskérňa, aby vyzeral aspoň trochu k svetu: „Azda to nie je poznať, ale všimnite si, že tam mám značne nižšie položený hlas,“ vysvetľuje Zíma.
PAROCHNE DALI ZABRAŤ
Z dnešného pohľadu je vo fi lme príliš poznať prácu maskérov. Umelé vlasy, nánosy mejkapu, prilepené fúzy. Vtedy to však bolo bežné: „Najviac mi asi prekážalo, že mi dali parochňu s vyčesanými vlasmi. Ja som bola celý život zvyknutá na ofinku...“ rozpráva Marie Kyselková. Pod parochňou mala svoje prirodzené blond vlasy, za ktoré sa vôbec nemusela hanbiť. Rovnako tiež Josef Zíma mal bujnú hrivu, ktorú mu prikryli najskôr príšernou parochňou, ostrihanou štýlom na hrniec.
„Musela som sa smiať, keď som ho v tej prvej parochni videla, vyzeral totiž ako syn kráľa Kazisvěta,“ opisuje Marie. Parochňa však ešte nebolo to najhoršie, čo mohlo princeznú stretnúť. „Jedna z múk, ktoré som pri nakrúcaní zažívala, bolo nosenie zlatej hviezdy. Skoro ráno mi ju s parochňou prilepili a až večer dávali dole. Po niekoľkých dňoch som mala cez čelo, od ucha k uchu, jeden červený rozožraný pruh,“ spomína Marie.
RADOVANOVE TRAMPOTY
Ani princ na tom nebol oveľa lepšie. Nielenže sa trápil s parochňou, ale musel si obliekať potupné pančucháče. „Vždy som mal nohy trochu do O, ale vtedy som mal ešte športom vypracované lýtka, takže to nebolo také strašné.“ Ako Radovan musel aj šermovať, čo pre neho nebol problém, pretože šerm sa v škole učil. Lenže šermoval s Martinom Růžekom, čiže kráľom Kazisvětom, a ten predtým meč nikdy nedržal v ruke...
TO BOLA BOLESŤ!
„Režisér povedal kamera! Martin Růžek sa zahnal a... usekol mi podrážku na topánke. To nebol veľmi dobrý začiatok. Keď sa dalo všetko do poriadku a prešermovali sme sa až k záveru, mal som zlomiť meč o koleno. Bol na jednej strane napílený, aby to išlo lepšie, lenže ja som si ho tou stranou priložil k stehnu a prerezal si kožu. To bola bolesť! Scéna sa musela zopakovať,” spomína Josef Zíma. K úrazu prišiel aj pán kráľ František Smolík, keď ho princezná prišla ráno pozdraviť a takmer mu korunkou vypichla oko. Ale vraj iba povedal: „Nič si z toho nerob, princezná!“
ŠŤASTNÉ ČASY
Obaja však svorne spomínajú na nakrúcanie fi lmu ako na radostnú etapu svojho života. Herci sa pri ňom bavili. Napríklad v zámockej kuchyni vládla anarchia. K jednej scéne tam bol pripravený veľký hrniec šľahačky a starí maškrtní páni, akými boli Theodor Pištěk, Eduard Kohout a Stanislav Neumann, si dávali tak dlho do nosa, až im musel režisér vynadať, že sú ako deti. Inak by im šľahačka ani na nakrúcanie nezostala.
Obaja hrdinovia filmu vtedy prežívali aj v súkromí krásne obdobie. Josefovi a jeho žene Eve Klepáčovej, s ktorou je dodnes, sa práve narodila dcéra, Marie bola šialene zamilovaná do svojho prvého manžela Petra Haničinca, s ktorým má syna Ondřeja. Lenže život šiel ďalej a z jedného hrdinu sa stal úspešný herec a spevák a z hrdinky mamička na plný úväzok.
PREŽILI ROZPRÁVKU?
„Pre mňa je život jedna obrovská nádherná rozprávka s jednou ženou, s ktorou som predminulý rok oslávil zlatú svadbu. Máme dve vnučky, Kateřinu a Zuzanu, ktoré majú 28 a 26 rokov a už opustili hniezdo. Stále pracujem, jazdím na zájazdy, napríklad s predstavením Na tý louce zelený. Jediné, čo ľutujem, že mi zomrel otec, keď mal 57 rokov a ja som nikdy nemal možnosť sa s ním pozhovárať ako chlap s chlapom...“ konštatuje Josef Zíma.
Naproti tomu Marie Kyselková sa po prvom nepodarenom manželstve vydala po druhý raz a mala ešte dve dcéry. „Deti sú to najlepšie, čo od života mám. Síce žijem už taktiež 40 rokov s jedným mužom, ale najmä vďaka tomu, že som taký obrusovač konfl iktov. Ja tú rozprávku veľmi nezažívam...“ hovorí úprimne Marie. Šťastná je však medzi mladými ľuďmi na strahovskom internáte, kde pracuje na vrátnici a udržuje si vďaka nim sviežu myseľ.
Osud princa a princeznej bol teda veľmi rozdielny. Na jednej strane úspech v profesii a na strane druhej služba rodine. Obaja však nikdy nezabudnú na film, ktorý ich urobil nesmrteľnými.
Rozprávková klasika
Princezná so zlatou hviezdou zasiahla už rad generácií. Film nakrútil v roku 1959 režisér Martin Frič na námet K. M. Walló, s ktorým napísal aj veršovaný scenár. Vtedy bol úspešný tiež preto, že v ňom hrala celá vtedajšia česká herecká elita František Smolík, Martin Růžek, Jarmila Kurandová, Stanislav Neumann, Eduard Kohout, Terezie Brzková. Úspech mal i vďaka romantike spojenej s humorom.
Princezna se zlatou hvězdou - Prstýnek
Princezna se zlatou hvězdou - Láska je žár i hořký chlad
Princezna se zlatou hvězdou - Troje krásné šaty
