EP prostredníctvom štvorice nelegislatívnych uznesení zhodnotil pokrok Albánska, Kosova, Severného Macedónska a Srbska v integračnom procese v rokoch 2019 a 2020. Poslanci v schválených textoch zdôraznili, že pokrok na ceste k členstvu v EÚ závisí od trvalých, dôkladných a nezvratných reformách v kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí právny štát a efektívne fungovanie demokratických inštitúcií. Poukázali tiež na dôležitosť zintenzívnenia boja proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj zlepšenia susedských vzťahov a regionálnej spolupráce.
V prípade Albánska EP privítal jasnú strategickú orientáciu a záväzok Tirany v súvislosti s integráciou krajiny do EÚ. Poslanci podporili začatie formálnych rokovaní o pristúpení Albánska k EÚ, avšak až po splnení všetkých podmienok stanovených Európskou radou.
EP v uznesení hodnotiacom pokrok Kosova vyzval vlády v Belehrade v Prištine, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by narušili dôveru medzi nimi. Poslanci konštatovali, že nezávislosť Kosova je nezvratná a vyzvali v tejto súvislosti päticu členských štátov EÚ, ktoré dosiaľ Kosovo neuznali, aby tak urobili. Uznanie nezávislosti Kosova by podľa zákonodarcov prispelo k normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, posilnilo a upevnilo by stabilitu regiónu, a uľahčilo integráciu oboch štátov do EÚ.
Europarlament konštatoval, že Severné Macedónsko neustále napreduje a udržiava stabilné tempo pri prijímaní reforiem súvisiacich s integráciou do EÚ. Poslanci vyzvali na bezodkladné usporiadanie prvej medzivládnej konferencie so Severným Macedónskom, ktorá by odštartovala rokovania o členstve tejto krajiny k EÚ a vyjadrili zároveň poľutovanie, že Bulharsko a Severné Macedónsko nenašli porozumenie v otvorených dvojstranných otázkach. EP v tejto súvislosti vyzval vlády v Sofii a Skopje na dosiahnutie kompromisu o akčnom pláne konkrétnych opatrení zameraných na vyriešenie aktuálnej patovej situácie.
Pri hodnotení pokroku Srbska EP zdôraznil, že normalizácia vzťahov s Kosovom a skutočné dodržiavanie základných práv zostanú naďalej kľúčovými témami a budú určovať rýchlosť prístupových rokovaní. Poslanci vyjadrili obavy ohľadom účinného fungovania nového srbského parlamentu, kde neexistuje opozícia a ktorého legitimitu opozičné strany spochybňujú. EP zdôraznil aj význam zosúladenia zahraničnej politiky Srbska so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, ktorá je podľa europoslancov najnižšia v regióne západného Balkánu.
Štvorica nelegislatívnych uznesení je odpoveďou EP na výročné správy Európskej komisie hodnotiace pokrok kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov na členstvo v EÚ a predstavuje oficiálny postoj EP k vzťahu Únie s týmito kandidátskymi krajinami.
