Kyberšikana
Ide o šikanovanie v online priestore. Nastáva vtedy, ak si osoba na svoju obeť niečo vymyslí a pustí to do širokého priestoru. Podľa psychologičky Evy Fischerovej sa robí masovo. Väčšinou je to skupina proti jedincovi a tlak na obeť býva podstatne väčší. Najväčšia hrozba je podľa Fischerovej práve to, že sa správa cez internet dostane k množstvu adresátov.
Príznaky
Fyzické
- opakované poranenia, popáleniny, modriny, podliatiny, vytrhané vlasy
- opakované zlomeniny
- uhýba pred pohladením a pred dotykom od dospelého, pretože si myslí, že dostane facku
- v škole pred spolužiakmi sa bojí prezliekať
- na tele má znaky po sebapoškodzovaní
Psychické
- pomočovanie, letargia, apatia
- nespavovať, strach
- problémové správanie
- obmedzená slovná zásoba
- slabá pamäť
- malá sebaúcta
- izoluje sa alebo vyhľadáva nevhodnú spoločnosť
- je utiahnuté alebo naopak príliš agresívne
- kresby dieťaťa sú neobvyklé, môže v nich niečo prezradiť
Koho kontaktovať?
Podozrenie môžete ohlásiť na príslušnom úrade práce alebo polícii. Ak chcete zostať v anonymite, môžete tak urobiť na čísle 0800 191 222. „Pri nahlasovaní prípadu je dôležité nahlásiť miesto, adresu, meno dieťaťa. Je dobré aj opísať, na základe čoho má oznamovateľ podozrenie. Napríklad z bytu nad ním sa ozýva neustále detský plač, dieťa kričí, aby ho už nebili, má viditeľné zranenia, nevychádza z bytu, rodičia sú často pod vplyvom alkoholu.“ radí Kováčová.
Linka detskej istoty: 116 111 alebo stránka www.ldi.sk
Linka detskej dôvery: 0907 401 749
Centrum Nádej: 0905 463 425
Linka pomoci obetiam: 0850 111 321
Majte otvorené oči
Mariana Kováčová, riaditeľka Centra Slniečko
- Ak má niekto podozrenie, že dieťaťu je ubližované, nemal by to odkladať a spoliehať sa na to, že dieťaťu možno niekto iný pomôže. Často sa iný nenájde a dieťa zostáva s problémom a násilím osamotené. Ak má dotyčná osoba s dieťaťom blízky vzťah, môže sa ho opýtať, či nepotrebuje pomoc. Dieťa nemusí reagovať hneď, nemusí o násilí a o tom, čo prežíva, hovoriť, môže to trvať dlhší čas, ale vie, že niekto prejavil záujem.
Dieťa tyrana kryje
Eva Fischerová, detská psychologička
- Prísť na to, či je dieťa týrané, môže byť veľmi obťažné. Dieťa zo strachu kryje agresora. Druhý rodič často kryje týrajúceho rodiča, lebo je možno sám týraný. Deťom je často ubližované pod hrozbou „Ak to niekomu povieš, tak!“ preto zohráva strach u dieťaťa veľmi silnú rolu. Okrem toho dieťa zvykne samo seba označovať za príčinu týrania: „Ja som ten zlý, ja som to spôsobil.“
