Zabúdame asi všetci – mladí aj starí. Kedy by sme však mali zbystriť pozornosť, že s našou pamäťou, alebo s pamäťou nášho blízkeho to nie je v poriadku?
Zbystriť pozornosť by človek mal, keď sa zabúdanie opakuje, ak si častejšie nespomíname na veci, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti. Nie v detstve, ale, povedzme, včera, predvčerom... Zbystriť pozornosť treba aj vtedy, keď mi niečo pripomenú moji blízki. Povedia napríklad: Mama, veď si sa ma to už pýtala, veď toto sme už robili... Sú to opakované otázky a opakované odpovede, ktoré „idú na nervy“ okoliu. Starší človek zabúda, často mu prischne nálepka, že to patrí k veku. Ak si však časom na veci spomenie, hoci neskôr, nemusí ísť o chorobné zabúdanie.
Pri starších ľuďoch môže byť mätúce, že si veľmi dobre pamätajú zážitky z ranej mladosti, no nespomenú si na to, čo sa stalo pred chvíľou.
Často za dobrú pamäť považujeme, keď niekto dokáže rozprávať úžasne o období spred 50 – 60 rokov. Samozrejme, spomínanie je prirodzené aj prospešné. Často počujeme: Keby som mal takú pamäť ako naša babička, ktorá si pamätá mená spolužiakov z prvej triedy, budem spokojný. To však práve môže byť signálom, že babička si namiesto nových udalostí viac pamätá minulé zážitky a tým „prezentuje“, akú má vynikajúcu pamäť. Dôležité však je všímať si, či je to tak aj so zážitkami zo včera alebo spred týždňa. Samotný človek si to neuvedomuje, preto je dôležité, aby tieto zmeny neunikli jeho blízkym. Ak sa človek opakovane pýta tie isté otázky, vtedy je dobré zvážiť návštevu odborníka. Zvyčajne sa to týka ľudí v seniorskom veku, ale poruchy pamäti môžu vzniknúť aj u osôb mladších.
Problémy s pamäťou si ľudia zrejme len ťažko priznávajú...
Niekedy sú problémy s pamäťou spojené s ťažkým životným obdobím. Môžu mať depresie, úzkosti, následkom tragickej udalosti v rodine... A k depresii často patrí aj problém s pamäťou. Keď je človek príliš zameraný na bolesť, keď nevie odpustiť, keď mu zomrie blízky človek a potrebuje sa so situáciu vyrovnať, tak sa nesústreďuje na okolie. Vtedy často opakuje stále rovnaké veci, robí tie isté chyby. Prirodzene to však odoznie, tak ako odoznie depresia, ktorá je odpoveďou na negatívne udalosti.
