Ako informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy, spomienkové podujatia sa konali v Petrohrade, Kronštadte, Moskve i na Kryme. Vo viacerých dokoch a prístavoch sa rozozvučali sirény na počesť obetí, napísal na svojom webe denník Komsomoľskaja pravda.
Pri havárii jadrovej ponorky K-141 Kursk v Barentsovom mori, ktorá sa po explózii potopila, zahynulo všetkých 118 členov posádky. Oficiálna príčina katastrofy bola stanovená v lete 2002. Odborníci konštatovali, že na náhodnom výbuchu cvičného torpéda, ktorý tragédiu odštartoval, nenesie vinu ľudský faktor.
Bývalý veliteľ Čiernomorskej flotily, admirál Vladimir Komojedov, v stredajšom rozhovore pre Echo Moskvy uviedol, že má pochybnosti o výsledkoch oficiálneho vyšetrovania. Stále totiž zostáva nezodpovedaných príliš veľa otázok týkajúcich sa vyšetrovania príčin havárie ponorky Kursk.
Trestné konanie bolo ukončené v roku 2002 pre nedostatok dôkazov. Generálny prokurátor Vladimir Ustinov vtedy uviedol, že konanie úradníkov zodpovedných za cvičenia v Barentsovom mori, výroba, prevádzka a inštalácia torpéda nie sú dôkazovým materiálom.
Ruský prezident Vladimir Putin bol v prvých dňoch záchrannej operácie na dovolenke, za čo si vyslúžil kritiku. Do sídla posádky vojenského námorníctva vo Viďajeve prišiel až 22. augusta, pripomenula stanica Echo Moskvy, ktorá dodala, že "každý si tiež pamätá odpoveď ruského prezidenta na otázku amerického moderátora Larryho Kinga, ktorý chcel vedieť, čo sa stalo s Kurskom. Putin vtedy povedal lakonicky: 'Potopil sa'".
Echo Moskvy poukázalo i na to, že ani v deň 20. výročia potopenia ponorky Putin nevydal nijaké vyhlásenie. Predseda opozičnej strany Jabloko Nikolaj Rybakov pre Echo Moskvy povedal, že "vedenie krajiny sa nechce poučiť z katastrofy Kurska". Dodal, že situácia v ozbrojených silách by mala byť pod verejnou kontrolou.
