Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, uskutočneného agentúrou Forsa.
Iba menej než polovica opýtaných si myslí, že ich osobná situácia sa od spojenia Západného a Východného Nemecka zlepšila.
"Eufória, ktorá nastala po páde Berlínskeho múru, sa viac-menej vytratila," povedal pre noviny Berliner Zeitung šéf Forsy, profesor Manfred Güllner.
Väčšina obyvateľov východnej aj západnej časti Nemecka je sklamaná vývojom v krajine za takmer dve desaťročia, ktoré uplynuli od novembra 1989. K zjednoteniu došlo o 11 mesiacov neskôr, v októbri 1990.
V roku 1989 predpokladalo 71 percent Nemcov v komunistickej východnej časti, že ich život sa zlepší. V súčasnosti je iba 46 percent tamojších obyvateľov presvedčených, že k zlepšeniu skutočne došlo. V západnej časti je to 40 percent, pričom v čase pádu Berlínskeho múru očakávalo zlepšenie 52 percent západných Nemcov.
Jeden zo štyroch východných Nemcov si myslí, že sú na tom horšie než za komunizmu, a iba 39 percent tvrdí, že zo zjednotenia profitovali.
Prieskum uskutočnili na vzorke 1008 obyvateľov v dňoch 10.-16. decembra 2008.
Podľa Güllnera došlo tiež v priebehu uplynulých dvoch dekád k posilneniu predsudkov na oboch stranách svojho času rozdelenej krajiny.
Kým východní Nemci si myslia, že sú využívaní západom, obyvatelia západnej časti "majú pocit, že musia platiť účty za svojich východných spoluobčanov", uviedol profesor.
Miera nezamestnanosti na východe je v súčasnosti dvojnásobne vyššia než v západnej časti a tamojšia priemerná mzda predstavuje iba 73 percent priemernej mzdy západných Nemcov.
