Pre agentúru SITA to uviedla riaditeľka ústavu Miroslava Hapalová. Reagovala tak na otázku, či by nebolo dobré zaviesť letné školy pre deti, ktoré sa nemôžu zúčastniť dištančného vzdelávania. Poznamenala, že rozmýšľajú o letných školách skôr ako o voľnočasovej aktivite než ako o povinnom vzdelávaní.
V tejto chvíli však podľa Hapalovej nevedia, či by mohli letné školy otvoriť, keďže ich úvahy sú limitované odporúčaniami hlavného hygienika, ktoré sú zatiaľ jednoznačné aj z hľadiska možnosti detí stretávať sa v škole a v iných školských zariadeniach. „Bolo by to veľmi opodstatnené, odôvodnené, ale uvidíme, či to vôbec bude možné,“ dodala.
Analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) vo svojej analýze uviedli, že viaceré krajiny, napríklad USA avizujú prípravu dodatočných kompenzačných opatrení, ktoré by zmiernili dôsledky uzatvorenia škôl na vzdelávanie zraniteľných skupín detí. Medzi nimi sú napríklad práve letné školy či mentoringová a tútorská podpora.
V súvislosti s pandémiou stratili desaťtisíce slovenských školákov prístup k vzdelávaniu. Prezenčná výučba na školách bola je od 16. marca prerušená. Podľa odhadov analytikov z IVP minimálne 23-tisíc žiakov nemusí mať pripojenie na internet. Menej dostupný pritom nie je len pre deti z rómskych domácností, ale aj pre deti z chudobných majoritných domácností.
Analytici podotýkajú, že na niektorých školách sú zo vzdelávania vylúčené deti, ktoré nemajú napríklad pripojenie na internet a škola pre ne nedokáže zabezpečiť alternatívne formy dištančnej výučby. Deti z chudobných majoritných aj rómskych domácností majú v porovnaní s bežnými domácnosťami výrazne horší prístup nielen k technologickému vybaveniu, ale majú aj horšie digitálne zručnosti.
