Pomôžu štátu
Zakladateľom stránky je Juraj Farkaš. „Bude slúžiť na registráciu dobrovoľníkov, ich poskytnutie zložkám štátu v prípade potreby a následne poskytnutie aj spoluobčanom v rámci pomoci napríklad seniorom. Pripravujeme aj webovú stránku, kde budú informácie o pomoci a poskytnutí podpory zo strany dobrovoľníkov,“ vysvetlil. A čo okrem túžby pomôcť ho k tomuto inšpirovalo? „Vieme, že naše zdravotníctvo je dlhodobo poddimenzované a aj naše zdravotné sestry, lekári ako aj iný personál, zrejme zažijú skúšku, na ktorú sa nedá v škole ani v praxi pripraviť. Keďže je potrebné, aby lekári a zdravotnícky personál vykonávali činnosť, ktorú vedia, na úkony, kde nie je potrebný zdravotnícky personál (ako balenie, nosenie, čistenie a čokoľvek je potrebné), môžu využiť dobrovoľníkov,“ dodáva.
Všetci v okolí ju poznajú ako anjela, ktorý roznáša veci sociálne slabším, rodinám, azylovým centrám. Okrem toho je aj dobrovoľnou hasičkou. Matka troch detí je vždy pripravená, nezaváhala ani chvíľu na výzvu. „Momentálne nakupujem pár rodinám, ktoré nemajú vlastné auto a potrebovali aj väčší nákup. Alebo idem po lieky a darovala som látky, aby si rodinky vedeli po domácky vyrobiť rúška. Pre mňa sú tieto veci úplne prirodzené, nechápem iný prístup,“ krúti hlavou vyťažená tlmočníčka. Na podobné správanie vyzýva aj iných.
„Tieto veci robím bežne a nie len teraz. Jediné, čo je práve v dôsledku vírusu, že som rozdala plachty na šitie rúšok. A bolo by fajn, keby si ľudia všímali jeden druhého, možno o pár domov od nich žije babka, ktorú bolí každý pohyb, tak jej raz do týždňa nakúpi, alebo každé ráno zanesie chleba a podobne. Hneď by bolo lepšie,“ usmieva sa napriek všetkému Magdaléna.
Človek, ktorý sa prihlásil ako prvý, je Peter. Jeho život nebol nikdy prechádzkou ružovou záhradou. „Mne celý život pomáhali druhí, teraz chcem pomôcť ja a splatiť tak svoj dlh spoločnosti, cudzím ľuďom, všetkým. Dlhujem to aj svojim deťom, chcem, aby videli, že sa máme starať jeden o druhého a chcem, aby videli, že sa to vďaka nám dá zvládnuť. Všetko,“ vysvetľuje obetavý tatino. Peter sa už 8 rokov stará o svoje dve deti, dcéru Denisu (19) a nepočujúceho syna Petra (15).
„Pred ôsmimi rokmi odišla od nás moja žena a o deti nemala záujem. Starám sa o ne aj o rodičov, otec má rakovinu. A hoci som kuchár a celý život to robím, viem urobiť všetko, ako mužské, tak aj ženské práce,“dodáva úprimne Peter. Roboty sa rozhodne nebojí. „Ak mi dajú do rúk nosidlá, budem nosiť, ak motorovú pílu, budem rezať stromy, urobím čokoľvek a som vždy pripravený pomôcť, “ dopĺňa.
