Komunisti ho pred rokmi prinútili emigrovať do západného Nemecka a v neprítomnosti ho odsúdili na tri a pol roka väzenia. Ani s odstupom času nevie Kukura na krivdy minulého režimu zabudnúť. Prezradil, čo ho z tých ťažkých čias dodnes najviac zožiera!
Kukura, ktorý patrí medzi slovenské herecké legendy a je riaditeľom bratislavského Divadla Aréna, v sebe už dlhé roky skrýva veľký smútok. Keď sa na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia vybral za slávou do neďalekého západného Nemecka, nerátal s tým, ako jeho túžba po umeleckom výslní ovplyvní jeho ďalší život. Odhodlaný budovať si kariéru v zahraničí sa stal pre komunistické zriadenie nepohodlným a napokon spadol na samé dno. Práve v tom čase sa jeho milovanej matke Helene veľmi pohoršilo.
No keďže ho na jar 1984 v rodnej krajine odsúdili na tri a pol roka väzenia za nepovolené opustenie Československa, nemohol byť v najťažších chvíľach pri nej. A práve to sa stalo celoživotným balvanom, ktorý ho ťaží na srdci. „Mrzí ma, že som nebol pri nej, keď zomierala. Stále na to myslím a neviem sa cez to dostať. Veľmi ma to mrzí,“ prezradil zlomeným hlasom v relácii Trinásta komnata v Českej televízii herec, ktorý sa neubránil slzám. Na Slovensko sa vrátil až po Nežnej revolúcii v roku 1989, teda tri roky po úmrtí najdôležitejšej ženy svojho života.
Ako dnes vraví, svoje vtedajšie konanie si vyčíta neustále a je presvedčený, že teraz by urobil všetko inak. „Štve ma, že som nenasadol do vlaku a neprišiel za ňou. Mal som to urobiť,“ vzlykal Kukura, ktorého obrovskú bolesť nezahojili ani desaťročia, ktoré odvtedy uplynuli.
