Za noc im spred očí zmizol les. Zobrala ho Alžbeta. Víchrica, ktorá sa do Tatier vrátila po sto rokoch. Žiaľ, nebrala len stromy, stožiare a strechy, ale vzala si i dva ľudské životy - jeden vo Vysokých a jeden v Nízkych Tatrách.
Približne o šiestej večer 19. novembra 2004 sa prirútil desivý vietor a celú noc váľal stromy, trhal strechy a ničil, čo mu prišlo do cesty. Pri hornej hranici lesa dosahoval rýchlosť 230 km/h a zničil 2,3 milióna kubíkov drevnej hmoty. Škody boli vyčíslené v prepočte na stovky miliónov eur. Ráno bola pod Tatrami úplne iná krajina. „Bolo bielo, svietilo slnko a zovšadiaľ sa ozývalo zavíjanie motorových píl. S úžasom a hrôzou som pozerala okolo seba a plakala som. Kýpte stromov trčali nad zemou ako nemé výkričníky prírody,“ spomína riaditeľka Sanatória Dr. Ghúra Eleonóra Kovalčíková.
Na dramatické okamihy si spomína aj vtedajší horský záchranár Edo Lipták. „Bolo to celé hrôzostrašné a neuveriteľné. Bolo však treba konať a emócie museli ísť bokom. Bohužiaľ, prišiel vtedy o život jeden muž. Na jeho auto spadol strom na Peknej vyhliadke tak nešťastne, že to neprežil," dodáva smutne. Šok zažili pri desivých okamihoch nielen ľudia, ale i zvieratá, ktoré prišli o svoj domov v lese. Tatry sa však z veterného debakla pozviechali a na miestach, kde nebolo nič, vzniká nový les.
Odkaz v lipe
Po veternej smršti v Tatranskej Polianke našli pracovníci sanatória pod koreňmi vyvrátenej lipy kovový tubus. Vo vnútri bol výtlačok novín z 28. októbra 1968 a odkaz vtedajších pracovníkov, že tento strom zasadili k 50. výročiu založenia Československej republiky.
