Spomínali sme s hudobným odborníkom Jurajom Čurným (53), ktorý práve v revolučnom roku 1989 pracoval v Československom rozhlase.
Poriadny hit v angličtine ste pred revolúciou z rádia počuli len veľmi sviatočne. Pravidlá boli nemilosrdné. „Pôvodné delenie bolo približne 50 % domáca tvorba, 30 % hudba zo socialistických krajín a 20 % ,ostatná kapitalistická‘,“ vysvetľuje J. Čurný.
Francúzov sme mohli
Pamätníci vedia, že západnú hudbu zastupovali najmä francúzske a talianske piesne. „Určitú rolu v tom zohrával fakt, že vo Francúzsku aj v Taliansku boli v 80. rokoch pomerne silné komunistické strany – navyše sa tým vyvažovala angličtina.“
Cenzúra sa však podľa neho netýkala krajín, ale skôr konkrétnych interpretov. „Napríklad švédska ABBA, ktorej u nás oficiálne vyšlo v licenciách sedem z ôsmich albumov, sa dostala na niekoľko rokov „na index“ len pre to, že po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku verejne podporila Solidaritu a Lecha Walesu,“ spomína J. Čurný, podľa ktorého sa však smerom ku koncu 80. rokov všetko radikálne menilo a západná hudba dostávala čoraz väčší priestor... „No a v roku 1989 už bola hudobná cenzúra v koncoch. Do vysielania štátneho rádia sa v špecializovaných reláciách dostávali aj také žánre ako punk-rock, konkrétne si spomínam na Rozhľadňu, ktorú pripravoval Vlado Brožík. Tam sa objavili nahrávky takých nemainstreamových interpretov ako Napalm Death či Diamanda Galás,“ smeje sa bývalý moderátor, ktorý v danom období fungoval aj ako hudobný redaktor či novinár píšuci o hudbe.
