Z Petra Weissa sa nakoniec stal prvý komunista, ktorý sa v televíznom štúdiu posadil zoči-voči tribúnom Nežnej revolúcie a dokázal s nimi vecne diskutovať. Ako si dnešný veľvyslanec SR v Česku a kedysi vedecký tajomník Ústavu marxizmu-leninizmu spomína na tie pohnuté dni spred 30 rokov?
Kedy a prečo ste vstúpili do komunistickej strany?
V poslednom ročníku štúdia andragogiky na Filozofickej fakulte UK v r.1975 ma organizácia KSS na Katedre pedagogiky oslovila, že ma ako vynikajúceho študenta zoberú za kandidáta strany. Prijal som to, lebo moji rodičia i starí rodičia boli z chudobných rodín, ťažko sa pretĺkali životom za prvej ČSR a veľa mi o tom rozprávali. Stareček z maminej strany i rodičia vstúpili do strany, a tak som uveril aj ja v socialistickú alternatívu.
Ako si spomínate na obdobie pár mesiacov či týždňov pred novembrom 1989? Aká nálada v strane panovala?
Bola stále kritickejšia, a zároveň plná frustrácie i zlosti, lebo vedenie strany v Prahe i v Bratislave nebolo schopné pochopiť, čo sa deje v spoločnosti, strane samotnej, na medzinárodnej scéne. Perestrojku simulovalo. Pritom náš ústav nechal v r. 1988 a následne vo februári 1989 urobiť na veľkej, trojtisícovej vzorke výskumy, ako ľudia vnímajú stranu a jej vedúcu úlohu a ako vnímajú stranu aj samotní jej členovia. Za rok sa situácia dramaticky zhoršila. Takmer 40 % členov strany by už do strany znovu nevstúpilo, v spoločnosti i medzi členmi strany sa nedôverovalo vedeniu KSČ, že to s prestavbou myslí vážne.
