Proces, ktorý je plánovaný do decembra, je vzhľadom k veku niekdajších nacistov považovaný za jeden z posledných. "Videl som mnoho tiel," povedal Dey, ktorý bol nasadený ako dozorca v nacistickom koncentračnom tábore Stutthof neďaleko Gdanska. "Obrazy utrpenia a hrôzy ma prenasledujú celý život," dodal s tým, že je mu ľúto, čím si ľudia v koncentračných táboroch prešli.
Zariadenie, kde slúžil, označil za hrozné miesto. Dey mal v čase činov, z ktorých sa zodpovedá, 17 rokov, prípad preto rozpletá súd pre mladistvých. Podľa prokuratúry bol v Stutthofe čoby dozorca nasadený od augusta 1944 do apríla nasledujúceho roka a pri plnení svojich povinností "uľahčil zákerné a príšerné usmrcovanie najmä židovských väzňov".
Vyučený pekár nepopiera, že v koncentračnom tábore pôsobil, ale odmieta vinu. Dey v pondelok na súde hovoril o tom, že zo strážnej veže videl mnoho mŕtvych väzňov, predovšetkým žien. Vždy ráno ich spoluväzni nahé vyťahovali z barakov a nosili k vozíku, na ktorý ich neukladali, ale hádzali. Tvrdí, že len raz sa zo zvedavosti pozrel oknom do krematória, kde uvidel dve pece a pred nimi na zemi telá.
Súdu Dey povedal, že dozorcom sa nestal dobrovoľne. Tvrdil, že bol vždy samotár, preto tiež dlho váhal pripojiť sa k nacistickej mládežníckej organizácii Hitlerjugend. "Nepáčilo sa mi pochodovať," uviedol. Povedal, že sa mu ako šestnásťročnému pekárskemu učňovi podarilo lsťou utiecť z rekrutačného zhromaždenia nemeckej armády. Čoskoro potom ale musel k odvodu, kde mu bola nájdená srdcová vada, kvôli ktorej bol uznaný neschopným k bojovému nasadeniu. Keď potom dostal povolávací rozkaz k nástupu do Stutthofu, podľa svojich slov sa snažil dostať k službe v kuchyni.
Dey uistil, že ako dozorca nikdy nepoužil zbraň. Tiež povedal, že raz väzňom dokonca pomohol, za čo mu v prípade odhalenia hrozil prísny trest. O prípade povedal, že musel sprevádzať skupinu mužských väzňov mimo tábor a že cestou našli mršinu koňa. Väzni Deya požiadali, či si môžu kus mäsa odrezať a preniesť späť do tábora, čo im povolil. "Nesmel som im dávať žiadne jedlo, nesmeli sme s nimi udržiavať žiadny kontakt," vysvetlil súdu. Dey ďalej vypovedal, že o koncentračných táboroch vedel už pred nástupom do služby. Jeho otec totiž musel na výsluch, lebo kriticky komentoval vojnový vývoj. Než otca z výsluchu prepustili, pohrozili mu podľa Deya, že za takéto výroky sa chodí do koncentračných táborov. Súdu Dey ešte povedal, že počul aj o vysídľovaní Židov, nevedel ale, kam boli transportovaní.
Do konca druhej svetovej vojny zomrelo v Stutthofe a pobočných táboroch a pri miestnych pochodoch smrti 65 000 ľudí. V Stutthofe boli väznení okrem iného Poliaci, sovietski vojnoví zajatci a Židia, ktorí tu boli systematicky zabíjaní, súčasťou zariadenia bola aj plynová komora. Nemecko po usvedčení dozorca z vyhladzovacieho tábora Sobibor Johna Demjanjuka v roku 2011 zvýšilo svoje úsilie o stíhanie ďalších ľudí, ktorí sa na nižších úrovniach na hromadnom zabíjaní podieľali napríklad len nepriamo.
