Ako hodnotia takýto výkon odborníci na telo a dušu? Je to vôbec možné? A ako môže tento výkon inšpirovať pri športových výkonoch bežného človeka? Tridsaťštyriročný atlét Eliud Kipchoge v rámci špeciálneho podujatia INEOS 1:59 Challenge vo Viedni zabehol maratón za 1:59:40,2 hod. To je prvýkrát v histórii, keď človek zvládol maratónsku trať s dĺžkou 42,195 kilometra pod dve hodiny.
„Ukázal som, že ľudské telo nemá limity,“ povedal tesne po dobehnutí. Maratónec teraz očakáva, že sa nájdu ďalší, ktorí sa pokúsia magickú dvojhodinovú hranicu pokoriť. Jeho výkon však nie je oficiálnym svetovým rekordom, keďže podujatie sa nebežalo podľa pravidiel svetovej atletiky (IAAF). Použili napríklad špeciálnu obuv a občerstvovali sa tak ako pravidlá nepovoľujú. Oficiálny svetový rekord však má tiež vo vrecku tento športovec a dosiahol ho vlani na berlínskom maratóne.
„Myslím, že to bude chvíľu trvať, kým ktokoľvek iný znova zlomí tento rekord,“ povedal profesor športových a zdravotníckych vied na Univerzite v Exeteri Andrew Jones pre The Guardian a zdôraznil, že Kipchoge bežal na špeciálnom mieste s použitím vodičov. „Je nepravdepodobné, že tento rekord niekto zopakuje napríklad v prostredí mestského maratónu. Na zlomenie rekordu bude potrebné ďalšie nastavenie špecifických podmienok, ako mal Kipchoge,“ povedal.
Čo stojí za úspechom?
1. Takmer laboratórne podmienky
Okruh vo viedenskom Prátri vyšiel víťazne zo starostlivého výberu odborníkov, ktorí sledovali stav trate, jej okolie (aby nehrozil protivietor) a prístupnosť pre fanúšikov, ktorí pri prvom pokuse v Monze pred dvoma rokmi Keňanovi chýbali.
2. Obuv
Schopnosť bežať takto rýchlo nebola v podstate nikdy diskutovaná, a to až do roku 1991, keď vo svojej modelovej štúdii: optimálny výkon maratónca na základe fyziologických faktorov vypočítal vtedy študent medicíny Michael Joyner, že najrýchlejší maratón dokáže perfektný atlét v optimálnych podmienkach odbehnúť za 1:57:58, a to pri výnimočnej bežeckej úspornosti.
Joyner teraz pracuje ako anestéziológ a fyziológ na Mayo klinike v Minnesote a sledoval, ako sa vyvinie pokus Eliuda Kipchogeho. „To všetko, čo pán Kipchoge dokázal, je pre mňa dôkaz mojej štúdie,“ povedal pre National Public Radio a poukázal najmä na obuv bežca, ktorá maximalizovala jeho energetickú hospodárnosť. „Každým krokom stráca menej energie... Táto obuv optimalizuje silu nášľapu bežca.“
Podľa kardiochirurga prof. Viliama Fischera majú na takéto výkony vplyv genetika, prostredie, v ktorom vyrastajú, tréning odmalička. Srdcovo-pľúcny aparát je postavený na úplne inej úrovni ako u bežného človeka. Práca ľavej komory srdca je u takýchto športovcov na hranici fyziológie a patológie. Pohyb je však kľúčový pre každého z nás. Prestali sme sa hýbať. Aj keď takéto príklady sú o výnimočných jedincoch, v určitom zmysle môžu byť inšpiráciou pre každého v posúvaní svojich hraníc a výkonov.
4. Sila vôle
Inšpiráciou sa pre mnohých môže stať práve výrok samotného Kipchogeho, ktorý vyriekol ešte pred pretekmi vo viedenskom parku Prater: „Prekonať dvojhodinovú hranicu v maratóne je pre nás ako ďalší krok na Mesiaci. Veľký pre ľudstvo. Limit je len myšlienka. A ja sa ju pokúsim v sobotu vymazať. “ Podľa odborníkov práve táto myšlienka môže byť pre mnohých inšpiráciou k tomu, aby verili, že dokážu viac, ako si myslia.
5. Vodiči
Tí patria už neodmysliteľne k pokusom o svetový rekord na dlhších tratiach. Keňan ich mal 35 + 6 náhradníkov, ktorí sa starali o udržanie tempa na úrovni 2:50 min./km. Všetko to boli skvelí bežci - olympijskí i svetoví víťazi či medailisti, ktorí olympijskému víťazovi z Ria pomohli k času snov.
