Na piatkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý predkladá návrh, aby platy politikov rástli presne takisto, ako rastie priemerná mzda v národnom hospodárstve a nedošlo by k takémuto skoku. "Ešte je čas, lebo zvýšenie platov poslancov bude až od apríla, kedy bude známa priemerná mzda za minulý rok. V súčasnosti je plat mimobratislavského poslanca 3576 eur a od apríla to má byť 5090 eur aj s paušálnymi náhradami," poznamenal.
Podľa Matoviča keď si politici zvyšujú platy, mali by sa pozerať, ako sa darí ľuďom. "Rastie cena plynu, elektriny, tepla, rastú odvody pre živnostníkov, ale príspevky a dávky rastú len minimálne. Za toto by sa každý súdny politik mal hanbiť," povedal. Matovič upozornil, že hnutie OĽaNO urobilo všetko preto, aby tomu zabránilo. "Ak by sa to stalo v inej krajine, ľudia by ich pohádzali do najbližšej rieky," dodal.
Platy poslancov Národnej rady SR a iných ústavných činiteľov sa v roku 2019 rozmrazia, a tak oproti súčasnosti porastú o stovky eur. Napriek avizovaným krokom totiž po rokoch v parlamentne nedošlo k ich tradičnému zmrazeniu. A nebolo prijaté ani sľubované systémové riešenie. Líder Mosta-Híd Béla Bugár v decembri pripustil, že nárast platov poslancov zhruba o tisícku nebude prijatý verejnosťou s nadšením. "Určite bude vlna rozhorčenia, s tým treba počítať. Pokojne by som mohol ľuďom povedať, aby sa opýtali mojich koaličných partnerov, ale nebudem to hovoriť. Treba tiež vedieť, že tieto platy sa roky nezvyšovali," poznamenal.
Viacerí poslanci Smeru-SD sa v decembri k téme vyjadrovať nechceli s tým, že o tom nič nevedia. Dušan Jarjabek (Smer-SD) však na rovinu povedal, že platy sa rozmrazia, lebo nie je dôvod na ich ďalšie zmrazovanie aj preto, že Slovensko má historicky prvý raz vyrovnaný štátny rozpočet. "Nejde o zvyšovanie platov, len sa to vracia do súladu so zákonom. Ich zamrazenie bolo prejavom dobrej vôle vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú situáciu. Bavme sa už konečne o práci poslanca, platy sú len chrumkavá téma," apeloval.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška povedal, že národniari sa v tejto téme prestali angažovať, keď Anton Hrnko (SNS) hľadajúci široký konsenzus nebol pochopený ani akceptovaný. "Odvtedy sa SNS platmi prakticky vôbec nezaoberá, nechali sme iniciatívu na iných. Snažili sme sa to riešiť a z nášho pohľadu sme urobili všetko potrebné. Nemáme čo viac urobiť, ani to komentovať," uzavrel.
O tom, že platy treba vyriešiť systémovo a nie opakovaným zmrazovaním, sa začalo hovoriť ešte v roku 2017. Debatu vyvolal nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD). Situácia vyvolala napätie v koalícii a Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Bugár takéto vydieranie poslancov odmietal.
