Podľa starostu obce Jána Hollého to však nebola žiadna nadávka a aj keď by sa mohlo zdať, že to bolo jedlo chudobných, opak je pravdou. "Žaby jedli vlastne len tí najbohatší ľudia ako delikatesu," povedal pre TASR.
"Robilo sa to tak, že sa žaby nachytali do vriec a potom im odrezávali stehienka. Tie sa stiahli z kože a vyprážali na oleji. Už samotná gastronomická úprava hovorí o tom, že to nemohol robiť hocikto, lebo kto vtedy vedel vyprážať? Maximálne sa niečo pieklo alebo varilo. Takže ich jedli len tí bohatší ľudia. Od tých čias sa traduje, že sme žabiari," vysvetlil Hollý.
Dodal, že on sám ešte ako chlapec ochutnal žabu a skutočne to bola delikatesa, ale najesť sa z toho nedalo. "Mohol by som to prirovnať napríklad k morským plodom alebo k jemnému hydinovému mäsu. Pamätám si, keď som videl žaby nachytané vo vreciach. V tých časoch tu ešte boli mokrade, ktoré zmizli, keď sa robili meliorácie, aby sa zúrodňovala pôda," opísal.
Prezývky medzi miestnymi nie sú ničím výnimočným. Obyvateľov susednej obce Ľubeľa dodnes prezývajú strigy, Dúbravcov drobári alebo kutle.
