Mnohí ho aj vnímajú ako slniečko. Pred vyše mesiacom mu prišlo zle a tak skončil na pohotovosti, kde ho vyšetrili a poslali domov. Asi po troch týždňoch sa bolesť v oblasti brucha tak znásobila, že vyhľadal lekársku pomoc a aj skončil „pod nožom“. Keď sa prebral, nemal cit ani v pravej ruke a ani v pravej nohe. Slová z úst sa drali ťažko a nedávali zmysel.
Už keď Juraj smeroval na pohotovosť do bratislavského Ružinova, napadlo mu, či ho náhodou netrápi slepé črevo. „Lekárka mi ani nevyšetrila brucho, pozrela mi len chrbát, poslala ma na röntgen a sono. Zhodnotila to, že som v poriadku a mám len žlčníkové kamene alebo piesok. Dali mi infúziu a poslali ma domov s algifenovými kvapkami,“ spomína Juraj. Podľa ordinujúcej lekárky „mal predvídať, kedy bude záchvat“ a vtedy si ich mal dať. O dva týždne však už boli jeho bolesti neznesiteľné, a preto išiel do nemocnice na Mickiewiczovej ulici. Po vyšetrení ho okamžite hospitalizovali a nadránom operovali na akútny zápal slepého čreva.
Šok po prebraní
Horšie to bolo, keď sa prebral z umelého spánku. „Bolesti po operácii som bral ako normálne, ale nevedel som pohnúť rukou ani nohou a mal som problém rozprávať,“ uviedol Juraj. Po týždni ho presunuli z chirurgie na neurológiu a začali zisťovať, čo mu je. Keďže výsledky nepoukazovali na konkrétnu diagnózu, musel chodiť po oddelení so stojanom na infúzie. Na upozorňovanie pacientov mu podľa jeho slov nakoniec zapožičali barlu.
Stav pacienta po zákroku prekvapil aj Jurajovu zamestnávateľku. „Vnímam to tak, že 21-ročný človek, ktorý ide na vybratie slepého čreva, by mal byť po 5 - 6 dňoch fit. Predtým bol úplne v pohode, pracoval, chodil pešo, nikdy sa neliečil na obdobný problém. Po operácii nevedel povedať súvislú vetu. Myslela som, že to má z narkózy, že motá slovíčka. Keď som sa s ním chcela prejsť po chodbe, nevedel stáť na nohe. Myslela som, že mu stŕpla, že sa to rozhýbe. Ale potom to bolo horšie a horšie,“ vraví rozhorčene. Jurajov stav sa nezlepšuje a nikto mu zatiaľ nepovedal, akú má prognózu, ani to, prečo je v lekárskej správe uvedené, že už hospitalizovaný tento rok bol. „Prajem si len, aby som mohol opäť pracovať, lebo ako čašník tú nohu potrebujem,“ povzdychol si Juraj.
