Situácia medzi rodičmi, ktorí sa rozišli a dievčatká tak vyrastajú len s maminkou, sa vyhrotila natoľko, že prídu o to najvzácnejšie, čo majú - o lásku oboch rodičov. Okresný súd v Žiline totiž rozhodol o neodkladnom opatrení, na základe ktorého majú byť deti odobraté zo starostlivosti matky do detského krízového centra. Napriek tomu, že rodičia nepochybne svoje deti milujú, ich neschopnosť dohodnúť sa skončila tak, že súd poslal detičky do krízového centra a na oboch rodičov podal trestné oznámenie.
Mama svoje deti miluje a rozhodnutie súdu nedokáže pochopiť. „Súd dočasne, najdlhšie na dobu 6 mesiacov odníma deti zo starostlivosti matky do Krízového centra Lúč v Žiline,“ píše Okresný súd v Žiline vo svojom uznesení o neodkladnom odobratí detí z domácej starostlivosti. Súd argumentuje tým, že pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletých detí, ich zdravý a pokojný vývoj.
Protichodné stanoviská
Tak ako mama Dana, tak aj otec Milan disponujú protichodnými vyjadreniami psychológov, ktorí raz jednému a raz druhému potvrdzujú, že za úzkostné stavy detí môže raz matka a druhý raz otec. „Neviem si predstaviť, že by mi ich odobrali. Sú na mňa naviazané a ja žijem pre ne. Alžbetka aj Kristínka samy reagujú na otca negatívne, nechcú k nemu ísť a odmietajú ho. Nie je pravda, že ja ich k tomu manipulujem. Žiadam o odborné znalecké posudky z oblasti psychiatrie tak pre seba, ako pre otca Milana,“ hovorí s plačom mama Dana (33), ktorej majú každým dňom zobrať celý jej svet.
Medzitým predložila súdu vyjadrenie psychológov, učiteľov zo škôlky, výpovede členov rodiny aj petíciu susedov, ktorí potvrdzujú, že rodinné prostredie detí je šťastné a že úzkosť majú deti, iba keď sa majú stretnúť s otcom, ktorý si ich neustále nahráva a fotí, aby mal nahrávky pre orgány, ktoré môžu rozhodnúť o tom, že deti budú matke odobraté. Nový Čas sa pokúšal osloviť aj otca Milana, jeho vyjadrenie bolo veľmi stručné: „Ja sa k prípadu vyjadrovať nebudem.“
Trestné oznámenie na rodičov
Súd skonštatoval, že s poukazom na písomné vyjadrenia a prejav rodičov na pojednávaní sa javí ako dôvodným záver, že otec ako aj matka uprednostňujú predovšetkým svoje záujmy pred záujmom detí. Toto bol aj dôvod pre podanie trestného oznámenia konajúceho sudcu na oboch rodičov, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Odobratie detí potvrdila aj hovorkyňa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová: „Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately počas niekoľkých rokov využíval všetky dostupné nástroje, aby pomohol deťom, ktoré sú dlhodobo v centre hlbokého rodičovského konfliktu. Neodkladné opatrenie súdu je vyústením kritickej situácie detí.“ Smutný spor rodičov teda predbežne skončil tak, že mama a otec sa budú môcť stretávať s deťmi v krízovom centre, len podľa pokynov odborných zamestnancov. Uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť.
V takýchto sporoch sú len porazení
PhDr. Štefan Matula, PhD., Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
- Problém odoberania detí rodičom a ich umiestnenie do krízového centra nie je prvý a s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, žiaľ, ani posledný prípad takéhoto riešenia rodičovských porozvodových sporov. Rodičia si v takejto situácii často vôbec neuvedomujú, že v ich sporoch niet víťazov, zostávajú len porazení, a to sú predovšetkým a často výlučne ich spoločné deti. Tak ako pribúda počet rozvádzajúcich a rozchádzajúcich sa rodičov, tak vzrastá aj závažnosť okolností, ktoré musia brať do úvahy odborníci všetkých profesií, ktorí sa na riešení týchto sporov zúčastňujú. Riešenia nebývajú nikdy jednoduché a platí pravidlo, že zainteresované inštitúcie, vrátane centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie by mali rozhodovať synergicky „v najlepšom záujme detí“. Zostáva nám len veriť, že sa tak deje a snažiť sa, aby sa tento systém postupne zdokonaľoval tak, aby poradenské tímy vyhodnocovali situáciu čo najobjektívnejšie predovšetkým s cieľom, aby psychické traumy detí takto rozvádzajúcich sa rodičov zahojil čas čo najrýchlejšie a s čo najmenšími následkami.
