Božský pokoj, takmer žiadne autá. Uprostred cesty sa voľne prechádzajú kozy a nikomu sa to nezdá čudné. Z deviatich stálych obyvateľov dedinky Príkra (okr. Svidník) na severovýchode Slovenska je v záhrade len jeden.
V dedinke žije len deväť stálych obyvateľov. „Pred vojnou tu bývalo 280 ľudí. Po nej však ich počet neustále klesal. Dedine sa však darilo, aj keď tu boli vojaci - pohraničiari. Keď ich odvelili, rozvoj zastal,“ spomína Štefan Capko (78), ktorý žil v Košiciach, ale na dôchodku sa vrátil do Príkrej. „Budem doma vždy len v Príkrej. Napriek tomu, že tu nie je krčma, obchod a ani plyn nemáme,“ hovorí dôchodca, ktorému obedy vozia zo Svidníka.
Najbližší obchod je v Bodružali vzdialenej tri kilometre. Š. Capko verí, že dedina nezanikne. „Je tu krásne. Iste sa nájdu ľudia, ktorí budú chcieť v Príkrej bývať,“ myslí si. Do dediny pricestovala dôchodkyňa z Česka, ktorá sa v Príkrej narodila.
„Môj otec bol Čech. Pred vojnou tu bol šéfom finančnej správy. Keď vyhlásili Slovenský štát, všetci českí úradníci museli odísť. Možno keby k tomu nedošlo, v Príkrej by počet obyvateľov tak prudko neklesal,“ povedala Ľudmila (75). Svoje rodisko navštívila po prvý raz. „Povedala som si, že nesmiem zomrieť, kým neuvidím, kde som prišla na svet,“ podotkla turistka.
Príkra sa postupne mení na chalupársku oblasť. Domček, ktorý teraz slúži ako chatka, si tu kúpil i Košičan Dušan Harčár (62). „Kým ostatní utekajú, ja som z tunajšieho prostredia nadšený. Ale tým, ktorí odchádzajú, sa nečudujem. V Príkrej a ani v okolitých dedinách niet roboty,“ uzavrel D. Harčár.
