Vysielanie Slovenského rozhlasu sa z priestorov netradičnej stavby na Mýtnej ulici začalo presne 27. marca 1985. Odvtedy pretieklo Dunajom veľa vody, ale pyramída sa za ten čas ani vnútri vôbec nezmenila. Na chodbách dokonalého bludiska sú dokonca špeciálne koberce, ktoré prežili už tri dekády.
Návštevníci vôbec prvej oceľovej stavby na Slovensku, ktorú dizajnoval v 60. rokoch minulého storočia Štefan Svetko, môžu vidieť to, čo sa im inokedy nepodarí. Pripravili pre nich prehliadky, pri ktorých si môžu pozrieť aj verejnosti neprístupné miesta. Jedna bude už túto nedeľu 22. marca o 17.00, ďalšia bue v piatok 27. marca o 15.00. „Na svoje si prídu nielen milovníci architektúry a umenia, ale aj zvedavci do výroby rozhlasových hier. K dispozícii sú koncertné sály, tajné zákutia, pohľad na Bratislavu zo strechy budovy“, informoval Štefan Bekeš z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, ktorý je jedným zo sprievodcom prehliadky „Prečo pyramída?“.
Rozhlas upúta aj svojím vonkajším zjavom. „Budova je od piatka na šesť večerov nasvietená v takej podobe, ako svieti Bratislavský hrad. Zvýraznime jej zaujímavosť, atraktívnosť, unikátnosť“, prezradil riaditeľ programových služieb RTVS - Slovenského rozhlasu Vincent Štofaník. Budova bude osvetlená až do stredy do polnoci. „Plánujeme však aj dlhodobejšie alebo častejšie osvetlenie tejto dominanty, napríklad počas sviatkov“, doplnil Štofaník.
Čo o pyramíde možno neviete:
- architekti nazývajú budovu „Sokratov dom“ - je založený na princípe, aby v letnom období bol vnútorný priestor chránený pred slnečným žiarením, zatiaľ čo v zimnom období je snaha dom čo najviac otvoriť a umožniť vnikať slnečným lúčom až do vnútorného priestoru
- projekt stavby rátal s rozpočtom 200 miliónov Kčs, napokon sa finálny účet natiahol až na 780 miliónov Kčs
- koncertné sály sú pre dokonalú akustiku osadené na desiatkach obrovských pružín, je to celosvetový unikát
- prvá oceľová budova na Slovensku je vysoká 82,64 metra.
- Je projektovaná pre 1 500 ľudí, pracuje v nej však len tretina
- architekti dlho hľadali vhodný priestor pre stavbu – uvažovalo sa nad bitúnkom na Račianskom mýte, nad Mlynskou dolinou, Machnáčom – napokon „vyhralo“ vtedajšie Blumentálske námestie, kde stáli nízkopodlažné rodinné domčeky a z jednej strany aj vojenské kasárne
- každé poschodie je o sedem metrov širšie ako to pod ním
- motory klimatizácie priviezli v roku 1976 zo západného Nemecka, v tom čase rozhodovala na úkor politickej ideológie špičková technológia
