My sme sa rozhodli vypátrať, kto je skutočným vlastníkom hlučného tátoša a tiež sme boli zvedaví, ako je s jeho službami spokojný filmovací štáb.
Na začiatku bol, samozrejme, scenár, ktorý jasne hovoril, že dedinský frajer potrebuje dedinské auto, a tým by mala byť buď škodovka R-ka alebo Rapidka. „Tak sa otvorili internetové portály všetkých slovenských bazárov a hľadalo sa,“ rozpráva výkonný producent Hornej Dolnej Miroslav Ličko a dodáva: „Hneď sme vedeli, že to musíme kúpiť, a nie požičiavať. Jednak sme dúfali, že seriál sa bude nakrúcať aj o rok a jednak by bolo zložité niekoho ťahať sto kilometrov od Bratislavy, že zajtra potrebujeme auto na 2 hodiny, pozajtra na 3... Jednoduchšie je riešiť takéto veci kúpou.“ No a (ne)šťastným kupcom sa v tomto prípade stal priamo producent, ktorý si tým vzal na plecia kopec starostí. „Ale nie je to moja prvá červená škodovka, v inom projekte som už jednu na dlhodobé používanie kupoval,“ smeje sa.
Nájsť vhodné auto vraj nebola veľká veda, do týždňa boli v bazároch vytypované tri-štyri kusy a režisér Tomáš Jančo sa vraj hneď zahľadel do červenej rapidečky, ročník 1990. „Zaujímavé je, že človek by čakal, že také auto kúpi práve niekde v Hornej Dolnej, ale ono je z Bratislavy,“ vysvetľuje M. Ličko, ktorý za ňu vraj dal len pár stovák, ale... „Už keď sa kúpila, tak sa musela opraviť a odvtedy sa opravovala ešte trikrát. Alternátor sa menil, indukčná cievka... Našťastie domáci z Novej Lehoty sú ešte stará škola, tak vedia škodovky opravovať. Hneď na mieste sme to teda vyriešili,“ smeje sa. No a šťastím bolo aj to, že náhradné diely na takéto autá nie sú drahé a opravy vždy vyšli len na pár desiatok eur. „No keď to so sledovanosťou Hornej Dolnej pôjde takto dobre, tak ktovie, či ešte aj podbehy nebudem musieť dať vyvariť – na týchto autách sa to robilo hádam aj každé dva roky, lebo hnili,“ konštatuje producent.
Keď vraj zbadali herci svojho plechového kolegu na pľaci, výskali nadšením a s láskou si ho prezeral najmä predstaviteľ jeho seriálového majiteľa Dano Heriban. Skrátka, rapidečka bola hneď členkou tímu...
Ako sme sa ale dozvedeli, aj so zreparovaným autíčkom je dobre radšej jazdiť len na kratšie trasy – úplne najlepšie 5 – 7 metrov, ako to robí Ďuro v seriáli. Takže keď ho už raz odniesli do Novej Lehoty, odparkované ho tam nechali celú dobu nakrúcania. Keď sa však vlani na jeseň zbalili, museli ho zobrať do Bratislavy. „Brali ho rekvizitári, no išlo im len po výjazd na diaľnicu. Tam ostali stáť a bolo treba zabezpečiť odťahovku a ďalšiu opravu,“ vysvetľuje so smiechom M. Ličko.
Momentálne stojí vyprašivený červený stroj pred štúdiami, kde sa nakrúcajú seriály Chlapi neplačú a Búrlivé víno. Starosti s ním však neprestávajú. „Je prerobené aj na autoplyn a s tým treba chodiť každý rok na kontrolu. No a ja idem akurát teraz,“ pokrčí plecami M. Ličko a pokúša sa tátoša po záručnej dobe pred našimi očami naštartovať. Prvý pokus je bez úspechu, tak vystúpi a niečo baštrnguje s motorom. Ani druhý pokus nie je oveľa lepší, a tak treba ruky opäť ponoriť do brucha mŕtveho živočícha a ako to už býva: do tretice všetko dobré. Auto sa zatrasie, vypustí kúdol hustého dymu, zasmradí minulosťou a nesmelo sa vydá na cestu...
