Šokovali ich miestni
Do krajiny tisícich jazier prišli plní ideálov, no zažili aj veľké prekvapenie, o ktoré sa postarali samotní Fíni. „Miestni nie sú veľmi kontaktní. Ak im dáte pokoj, oni si vás ani nevšimnú. S domácimi sme v kontakte minimálne, iba ak v obchodoch a občas sa niekto zastaví u nás vo firme. Sú to chladní ľudia, rovnako ako táto krajina. Starajú sa hlavne o seba. Ak však treba, ochotne pomôžu,“ zhodli sa. Prekvapil ich aj letný režim v krajine.
„V lete sú tu zavreté banky, autoservisy, úrady a aj návšteva doktora býva komplikovaná. Tu je to úplne bežné. Počas júna, júla a augusta sa vám tu nepodarí skoro nič vybaviť. Keď tak, najskôr až v septembri,“ odhalili strasti bežného života v Laponsku. „Fascinujúce je, že si tu nikto nezamyká autá ani domy. Pred obchodmi sú väčšinou všetky naštartované s kľúčikmi v štartéri. Každý tu má, čo potrebuje, takže kriminalita a kradnutie akoby ani neexistovali,“ povedala Emma.
Ako vyzerá ich bežný deň
„Jeme len to, čo navarím a napečiem. Nie sú tu reštaurácie, donášky a ani kaviarne,“ podotkla s tým, že v zime je tam bežne -20 °C. „Náš najchladnejší týždeň bol zatiaľ prvý týždeň v januári, keď sme prvýkrát v živote zažili -50 °C. Bolo to ako z iného sveta. Naše dni počas turistickej sezóny sa začínajú pomerne skoro. Začíname o 6.30 hod. kŕmením psov a čistením výbehov. Potom sa začnú chystať sane a psy. Keď sú záprahy nachystané, prichádzajú zákazníci - zvyčajne okolo deviatej. Dĺžky jázd sa môžu líšiť, ale najčastejšie končíme expedíciu okolo 14. hodiny. Potom sa všetko odloží a psíky dostanú druhé jedlo. Väčšinou okolo 15. hodiny máme už všetko hotové, ale v niektorých dňoch prichádzajú zákazníci aj večer na nočnú expedíciu, pri ktorej ‚lovíme‘ polárnu žiaru,“ uzavrel Marcel s tým, že expedície do krajiny plnej snehu a ľadu považuje za jedny z najkrajších vecí, aké zažil.
