Duševné zdravie je stále viac diskutovanou témou. A zasahuje aj do oblasti financií, pretože jedným z najviac stresujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie sú práve financie. „Zdravotná prevencia je dôležitá aj s ohľadom na financie. Ak človek ignoruje preventívne prehliadky, môže sa stať, že príde na nejaký vážny zdravotný problém s oneskorením, kedy je už liečba časovo aj finančne náročnejšia, prípadne vyžaduje dlhodobú práceneschopnosť,“ upozorňuje Linda Valko Gáliková.
Častým a veľkým stresovým faktorom u dospelých ľudí bývajú peniaze, preto je veľmi podstatné riadiť si svoje osobné financie tak, aby nespôsobovali stres. Podľa Ligy za duševné zdravie 40 % Slovákov trpí úzkosťou alebo inými psychickými problémami. Prevencia s pomocou lekárskych expertov alebo anonymných telefonických liniek na pomoc s psychickými problémami môže zabrániť zhoršeniu týchto situácií.
Táto situácia sa dá do určitej miery odbremeniť správnym hospodárením. „Aj pri nižších príjmoch by sme sa mali snažiť odkladať si aspoň malú čiastku a pravidelne. Napríklad začnime pri 30 eurách mesačne. Tvorme si finančnú rezervu, nemíňajme na zbytočnosti a väčšie dôležité výdavky si vopred premyslime a plánujme. Optimálna finančná rezerva, ktorá nám poslúži napríklad pri dlhodobej práceneschopnosti, predstavuje aspoň šesťnásobok mesačných výdavkov,“ radí Valko Gáliková.
Dôležitou časťou ochrany duševného zdravia je aj prevencia stresu. Šetrenie a dobrá finančná pripravenosť môžu výrazne odľahčiť úzkosti vzhľadom na financie. Rodinné financie by v ideálnom prípade mali byť rozložené v pomere 40 : 30 : 20 : 10. Na chod domácnosti a bežnú spotrebu by sa malo vyčleniť zhruba 40 % mesačných príjmov. Splátky úverov, pôžičiek či hypotéky by nemali presiahnuť tretinu mzdy. Približne 20 % príjmu by malo smerovať na sporenie a investovanie. Zvyšná desatina by sa mala odkladať ako rezerva, ktorá môže neskôr pomôcť pri výpadku príjmu napríklad aj počas dlhodobej liečby fyzických či duševných ochorení.
