Čím je podľa vás výnimočné podujatie Slovenský deň kroja?
Juraj: Je to podujatie, ktoré vzdáva krásnu úctu našim tradíciám. Stále hovorím, že ako Slováci máme byť na čo hrdí. Myslím si, že ochrana našich tradícií by nemala prebiehať formou šírenia strachu z toho, čo nepoznáme, ale práve velebením toho, na čo môžeme byť hrdí.
Simona: Deň kroja je vždy spojený s Dňom Ústavy SR, pretože sa koná 1. septembra. Kroj symbolizuje vlastne takú históriu Slovákov, naše korene, tradície a kultúru. Túto akciu moderujem už tretí raz a vždy je to priamy prenos priamo zo srdca Slovenska v Banskej Bystrici. Zídu sa tam stovky ľudí z celej krajiny, tie najznámejšie ľudové súbory, ktoré celý deň vystupujú na námestí, a večer to vyvrcholí slávnostným galaprogramom v priamom prenose na RTVS.
Nie je to vaša prvá spoločná skúsenosť s moderovaním. Ako sa vám spolu pracuje?
Simona: Dobre, už sme zohratí a myslím si, že sme si sadli hneď na prvýkrát.
Juraj: Dobre. Simonka je zo spravodajstva, tak je tam vždy istota, že príde pripravená.
Zvyknete si skákať do reči?
Simona: Ani veľmi nie, lebo je presne daný scenár, ktorého sa musíme držať. Jurko je skôr typ zabávača a ja som asi tá serióznejšia, takže je to vyvážené. Občas vzniknú také úsmevné príhody, vždy je to prirodzené a milé.
Juraj: Som odchovaný na iných druhoch moderovačiek. Simonka má obrovskú výhodu a devízu v tom, že sa vie držať faktov a scenára a dodržať všetko, čo má byť dodržané - to je veľmi dôležité. Na druhej strane sa na takýchto živých prenosoch niekedy stanú situácie, ktoré človek neočakáva a na ktoré sa nedá pripraviť. Keďže som vyšiel z prostredia rôznych eventov a projektov, ako je napríklad Pečie celé Slovensko, kde nebýva scenár a len sa vychádza z toho, čo sa deje, tak práve to je moja parketa, čo sa týka našej dvojice.
Ako sa cítite, keď si oblečiete kroj?
Simona: Keď som prvýkrát moderovala Slovenský deň kroja a hovorili mi, že mám mať normálne spoločenské šaty, tak už doobeda na javisku som pochopila, že večer si musím dať kroj. Rozmýšľala som, kde si narýchlo zoženiem nejaký pekný, lebo viem, že sa nemôžu kombinovať rôzne kroje z dvoch oblastí napriek tomu, že sa vám z jedného páči sukňa a z druhého oplecko. Tak som si povedala, že nejaká tanečnica mi snáď požičia. Účes mi robila známa kaderníčka v Banskej Bystrici, ktorej som sa so svojím problémom zdôverila. Na moje prekvapenie mi povedala, že má doma veľa krojov vďaka svojej mamine. Takže zdravím pani Ľuptákovú, ktorá tie kroje vlastní a odvtedy mi ich požičiava, dokonca ma do nich oblieka, lebo to vôbec nie je jednoduché. Vždy sa krásne o mňa postará a som jej za to veľmi vďačná. V kroji sa cítim naozaj dobre, až tak čarovne.
Juraj: Treba si na to zvyknúť. Tak ako navonok nádherne kroj vyzerá, nie vždy je taký pohodlný, čo pramení z toho, z akého materiálu je ušitý. Človek si na to však veľmi rýchlo zvykne. Väčším problémom pri moderovaní Slovenského dňa kroja u mňa boli topánky, keďže zohnať také, ktoré sú súčasťou kroja, nie je jednoduché. Mne dali o dve čísla menšie, a tak som si to v nich teda odtrpel. (smiech)
