Píše o tom TASR s použitím informácií britskej stanice BBC. Najnovšie spozorovaný gejzír je však obzvlášť veľký, meria približne 9.600 km (asi ako vzdialenosť z Bratislavy do Singapuru).
Mesiac Enceladus pokrýva ľad, podľa niektorých vedcov však jeho podpovrchový slaný oceán môže obsahovať základné podmienky na vznik života. Vesmírna misia Cassini zhromaždila dôkazy o chemickom zložení gejzírov pravidelnými preletmi sond cez ne už v rokoch 2007 – 2009. V odobraných vzorkách však priamo nenašla biologické dôkazy.
Objavený gejzír tvoria ľadové zrná, pretože vodná para sa nad povrchom mesiaca okamžite zrazí a zmrzne. Potom vytvára obrovský oblak a zásobuje aj prstenec okolo Saturnu.
Tento obrovský gejzír bol spozorovaný citlivým prístrojom Near-Infrared Spectrograph (NIRSpec) na Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba. Gejzír podľa výpočtov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) chrlí približne 300 litrov vody za sekundu. To by v priebehu niekoľkých hodín v pozemských podmienkach stačilo na naplnenie olympijského bazéna (dva a pol milióna litrov vody).
