Kľúčovou otázkou po voľbách bude, s kým chcú liberáli spolupracovať. Šéf strany Michal Šimečka (39) v rozhovore pre Nový Čas tvrdí, že nebudú jasne vymenúvať jednotlivé strany, ktoré pre nich nebudú partnerom do vlády.
Prezidentka vymenuje úradnícku vládu po kauze s miliónovou dotáciou pre ministra v kabinete Eduarda Hegera. Bol dobrým premiérom?
Vzhľadom na to ako skončila jeho vláda a vzhľadom na posledné tri roky chaosu, hádok a konfliktov sa nedá povedať, že by bol veľmi úspešný premiér. Zodpovednosť nebola len na ňom, ale bol toho súčasťou. Celé tie tri roky sa vládna koalícia postupne rozpadávala, tak nemôžeme hovoriť o úspešnom príbehu. Môžeme hovoriť o tom, že v niektorých veciach sa vláde a premiérovi Hegerovi darilo, napríklad v zahraničnej politike. To aj ja ako opozičný politik musím pochváliť - hodnotovú, jasnú a čitateľnú zahraničnú politiku, ale v mnohých oblastiach to bolo zlé, plné hádok, chaotické, nekompetentné, neodborné a výsledok je, že ľudia nedôverujú demokratickej politike, sú frustrovaní, demobilizovaní. Eduard Heger bol, bohužiaľ, toho súčasťou a nedá sa to od toho príbehu oddeliť.
Keď hovoríte o demotivácii ľudí, tak nesúvisí to aj s tým, že voľby sú až desať mesiacov po tom, čo vláda Eduarda Hegera padla? Nemali ste aj vy viac tlačiť na to, aby voľby boli skôr?
Ja som na to tlačil, Progresívne Slovensko a náš poslanec Tomáš Valášek hlasoval za skoršie voľby, vrátane júnových termínov. Opakovane sme hovorili, že to je nelogické, z hľadiska ústavy a legitimity to nedáva zmysel, aby sa vládlo v tejto zostave až do septembra. Presne sme upozorňovali na to, že to sa môže stať, keďže vláda bez dôvery parlamentu nevedela sama obmieňať svojich členov. Že sa sama rozpadne a bude musieť prísť k úradníckej vláde, čo je dnes už nevyhnutné východisko z politickej krízy. Súčasťou chaotického vládnutia bol aj ten záver, kedy namiesto toho, aby politické strany v parlamente urobili tú najrozumnejšiu vec, keď vláda stratí väčšinu a neexistuje iná väčšina v parlamente, tak čo najskôr zorganizovať voľby. To je demokratické a normálne. Namiesto toho politické strany, vrátane Eduarda Hegera a vtedy OĽaNO, trvali na tom, že to musí byť do septembra. Výsledkom toho bude, že to iba posilní Roberta Fica a extrémistov a ešte to predĺžilo chaos, ktorý sme tu žili a dúfam, že teraz aspoň na chvíľu poľaví tým, že budeme mať úradnícku vládu.
Nie je to chyba aj prezidentky Zuzany Čaputovej, že netlačila na skorší termín a nechala poslancov rozhodnúť o tom septembri?
Rozumiem tým argumentom a mnohí jej to vyčítajú. Myslím si ale, že to bola predovšetkým zodpovednosť parlamentných strán. Prezidentka nemôže vyhlásiť voľby, rozpustiť parlament. Všetky nástroje mali v rukách strany. Ony si mohli ten termín určiť na jún. Vyhovárať sa teraz na prezidentku, že keby vtedy vymenovala úradnícku vládu, čím by ich dotlačila k tomu, aby oni ten termín posunuli na jún, sa mi zdá detinské. Ako vyhováranie v materskej škôlke, kde pani učiteľka otvorí deťom dvere, že majú ísť už poobede domov a oni namiesto toho kričia, že ich tam musí zamknúť a otvoriť okno, aby mohli vyliezť. To sú tie parlamentné strany, ktoré nemuseli čakať na to, že ich prezidentka bude nútiť úradníckou vládou, mali odhlasovať to, čo bolo najnormálnejšie - legitímne rozhodnutie ísť do volieb v júni.
Budúcim premiérom bude viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Máte od neho nejaké očakávania za tých pár mesiacov, čo bude vo funkcii?
Moje očakávania sú podobné ako očakávania mnohých ľudí na Slovensku. Predovšetkým je to očakávanie, že dovedenie krajinu do predčasných volieb, zastabilizuje situáciu, ktorá bola rozbúrená na politickej scéne aj spoločensky. Dúfam, že zabezpečí riadny chod vlády a orgánov štátnej správy. Zároveň, mnohé veci sa z úrovne exekutívy musia doťahovať z plánu obnovy a treba pripraviť rozpočet na rok 2024, ktorý už bude schvaľovať vláda a parlament, ktoré vzídu z volieb. Na Slovensku už dnes zákony ukladajú vláde, aby pripravila podklad pre ten rozpočet.
Prejdime na programové piliere PS. Igor Matovič presadil toto volebné obdobie 200 eur na dieťa. Budete sa snažiť tieto príspevky rušiť, ak by ste sa dostali k moci?
Treba sa na to pozrieť aj z hľadiska toho aká bude situácia s verejnými financiami a rozpočtom a aký bude deficit. Je pravda, že za minulý rok bol deficit verejných financií nižší ako sme sa obávali, myslím, že bol 2 %, ale treba si uvedomiť, že mnohé z tých výdavkov sa začnú započítavať od januára 2023. Premietnu sa do tohto rozpočtu, vrátane veľkej časti rodinného balíčka. Druhá vec je, že v situácii, keď je inflácia, tak tá sa najskôr premietne do príjmov štátneho rozpočtu a s nejakým oneskorením do výdavkov. Je možné a pravdepodobné, že ten deficit rozpočtu bude tento rok dramaticky vysoký. Možno 6 %, možno viac. Zároveň vieme, že od januára budúceho roku začnú platiť výdavkové limity, to znamená, že bude nutná konsolidácia verejných financií. Toto treba mať na pamäti, že nová vláda, akákoľvek bude, bude musieť konsolidovať verejné financie. Tam sa nijakým iným spôsobom nemožno pohnúť.
