Petra, prezraďte, ako vás Otto požiadal o ruku? Bolo to nečakané prekvapenie?
Petra: O ruku som bola požiadaná dvakrát a mám aj dva prstienky (úsmev). Prvý raz už na dovolenke v Egypte, kde bola veká romantika – more, palmy, západ slnka a Otík pokľakol, po mojom súhlase mi navliekol prsteň, ale neriešili sme termín svadby. Druhá žiadosť o ruku sa udiala u nás v obývačke, keď som dostala aj druhý prstienok s tým, že už sme hovorili o konkrétnom dátume. Pôvodne to malo byť 3. 3., keď má narodeniny môj ocko, ale zdravotný stav Otíka to nedovolil, tak sme to ukotvili na 5. 5. o piatej popoludní.
Otto: Až potom sme si uvedomili, že máme v tento deň 5 P. Berieme sa 5. 5. ,5. deň v týždni, o 5-tej hod. a navyše si beriem 5ťku! (smiech) Snáď nám to prinesie šťastie.
Dvoma prstienkami sa môže máloktorá nevesta pochváliť...
Petra: Hlavne ma potešil príbeh toho druhého prsteňa, lebo mi moji chlapi Otík a syn Leo prezradili, že ho vyberali spolu.
Otto: Vybral som prsteň s krásnym veľkým „šutrom“ a Leo mi hovorí – pekný, ale toto moja mamka nosiť nebude. Tak sme vybrali jemnejší (smiech).
Bol náročný rozhovor so synom Petry, že si chcete vziať jeho mamu za ženu?
Otto: Nie, neprepadol som ho hneď otázkou, že chcem sa ženiť, čo ty na to? Sondoval som dlhšie, ako sa cíti spolu s nami, ako nás vníma ako dvojicu, zisťoval som, či je spokojný, šťastný, či má s nami naozaj pocit domova. Predsa aj on zažil už rozchod rodičov aj rozchod s ďalším Peťkiným partnerom, takže som na to musel predsa len ísť citlivo. Nesnažím sa byť jeho otcom, lebo vďaka Peťke má so svojím otcom skvelý vzťah, navštevuje ho v Bardejove, vždy, keď je to možné. Vzťah máme skvelý aj my, sme kamaráti do pohody i nepohody, tak som mu, keď som videl, že by mohol súhlasiť, povedal na rovinu o našich plánoch do budúcnosti a prijal to veľmi pozitívne.
Petra, manželstvo s Ottom je vaším druhým. V čom je to iné, ako keď ste sa vydávali prvý raz?
Petra: Prešla som si v živote mnohými skúsenosťami, prvá svadba je vždy hlavne o vášni a zamilovanosti. Teraz vstupuje do vzťahu aj rozum a pocit väčšej zodpovednosti a som presvedčená, že je to navždy.
