Anička ďalej pokračovala na juh pozdĺž Nílu do Sudánu a koncom októbra preletela v Ugande cez rovník. Neskôr už letela voľnejším tempom smerom na Zambiu a Zimbabwe. Najďalej sa dostala až do Južnej Afriky, len štyridsať kilometrov od Indického oceánu, čo je 8400 kilometrov vzdušnou čiarou od svojej domoviny.
Projekt monitorovania orlice sa skončil v roku 2016, keď jej pri návrate na hniezdisko plánovane odpadla z chrbta vysielačka. Zoológovia ju identifikovali vďaka jedinečnému číselnému kódu na modrom plastovom krúžku na nohe. "Po každoročných príletoch zo zimoviska sme ju vždy netrpezlivo čakali na jej pôvodnom hniezdisku. Aničku sme sledovali nielen počas migrácií, ale aj pri opakovanom hniezdení pomocou online kamier. Potešilo nás, že ostávala verná lokalite v blízkosti malej liptovskej dedinky Beňušovce," vysvetľuje Vrlík.
Dodal, že Anička bola vzorná mama a so svojím partnerom vychovali niekoľko životaschopných mláďat. Údaje z malého batôžka na chrbte poskytli Správe TANAP-u cenné údaje, ktoré by sa inak ako telemetrickým sledovaním nedali získať. Aničkin príbeh si môže verejnosť pripomenúť prostredníctvom videodokumentov alebo rozhlasových príspevkov.
