Tento vzťah platil, aj keď boli vylúčené ďalšie rizikové faktory ako sú hluk, stres z mestského ruchu a podobne. Tým bol potvrdený priamy účinok exhalátov na rozvoj depresie a úzkostí.
Toxické látky z nečistého ovzdušia môžu ovplyvňovať centrálny nervový systém. Najškodlivejšie sú pritom častice PM 2,5, čo sú drobné častice sadzí z výfukových plynov (predovšetkým dieselových motorov), ktoré sú také malé, že môžu prejsť pľúcami do krvného obehu. Veľmi škodlivý je aj oxid dusičitý, ktorý tiež vypúšťajú motory áut.
Z analýzy vyplýva, že u osôb vystavených najväčšiemu znečisteniu ovzdušia bolo riziko vzniku klinickej depresie o šestnásť percent vyššie ako u osôb žijúcich v najčistejšom vzduchu. Riziko úzkosti potom bolo o jedenásť percent vyššie.
