Členský štát EÚ môže požiadať o úver v čase predloženia plánu obnovy alebo aj inokedy, najneskôr do 31. augusta 2023. Slovensko si v čase predkladania plánu v apríli 2021 nežiadalo o úverovú podporu, ale plne využilo nenávratnú finančnú alokáciu, pripomenula Vašáková. Tá predstavuje približne 6 miliárd eur, ktoré SR získava postupne na základe jednotlivých žiadostí po splnení stanovených cieľov.
"V prípade, že si členský štát chce požiadať o úver, je tiež povinný predložiť dodatočný set míľnikov a cieľov, ktoré budú z úveru pokryté, a tiež dôvody pre potrebu vyššej finančnej podpory," priblížila Vašáková. Ak by sa Slovensko rozhodlo využiť dodatočnú úverovú podporu, môže tak podľa nej spraviť počas aktualizácie plánu obnovy, o ktorej v súčasnosti rokuje s EK. Prípadne neskôr do stanovenej lehoty.
Pre porovnanie, Česká republika po dlhšom váhaní aktuálne plánuje využiť možnosť takejto pôžičky z EÚ, a to prioritne na projekty energetickej transformácie. Informovali o tom začiatkom roka české Hospodářske noviny. Česko môže požiadať o úver v celkovom objeme približne 350 miliárd českých korún (14,7 miliardy eur), podľa informácií HN môže byť skutočná požiadavka asi 150 miliárd CZK. Rozhodnúť o tom ešte musí česká vláda. Výhodou európskeho úveru je, že EK si vie požičať oveľa výhodnejšie ako samotná ČR.
