Marian Kollár, gynekológ, viedol LOZ v roku 2011 počas vtedajších výpovedí lekárov
Ako vnímate celú diskusiu okolo výpovedí v súčasnosti?
Myslím si, že to nie je zaseknuté. Patrí to k takémuto procesu. Nikto nechce hneď dôjsť k dohode, pretože nejde o malé peniaze. Vláda sa už roky snaží udržať zdravotníctvo bez primeraného objemu peňazí, čo celkom nejde, a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Faktom ostáva, ze len požiadavky, ktoré dali na stôl v LOZ nezlepšia slovenské zdravotníctvo, tam je toho oveľa viac, ale je to prvá cesta upozorniť na problém. Na to, aby ste riešili problém potrebujete mať vôľu, nie že vás niekto donúti niečo robiť. A vôľu ani jedna z posledných vlád nemala.
Keď si pozriete, čo navrhuje Igor Matovič v rámci stabilizačných príspevkov, ste za takéto riešenie?
Nie, to je ego a samoľúbosť človeka, ktorý nemôže pristúpiť na požiadavky niekoho, ale on musí vždy nastaviť schému, aby bola prijatá jeho hra. Toto nemá absolútne nič so stabilizáciou systému a stabilizáciou pracovníkov. Možno pre sestry a personál to má nejaký význam. Pre lekárov určite nie a vidíte, aký je voči tomu odpor. Skôr by som povedal, ze pre lekárov by šlo o destabilizujúci prvok. Je to hra, že nebude akceptovať požiadavky lekárov a navrhne niečo, čo nemá hlavu ani pätu. To sa prijať nedá a tadiaľto cesta nevedie.
V roku 2011 ste stáli na čele LOZ a vyjednávali ste o podmienkach výpovedí. Dá sa porovnať situácia v tom roku so súčasnosťou?
Totožná je v tom, že sme mali tiež dve zásadné požiadavky - zlepšiť slovenské zdravotníctvo (zastaviť privatizáciu slovenských nemocníc, platby poisťovní...) a stabilizácia personálu. Ale situácia, ktorá bola v spoločnosti je neporovnateľná. My sme od začiatku zažili zo strany riaditeľov a vlády neprimeranú šikanu a nátlak, preto z tých 2 600 lekárov nám ostalo 1 300 lekárov. Teraz to tu nie je. Aj médiá pochopili, že v 2011 sme mali pravdu, keď sme hovorili o zmenách systému, pretože zdravotníctvo sa rúti zlým smerom. Ukázala nám to aj pandémia, ako je dôležité, keď systém funguje a máte dostatok kapacít. Dnes vnímame podporu z viacerých strán, keďže v prípade prehry by prehral pacient a slovenské zdravotníctvo.
Niektorí politici hovoria, že v 2011 ste podpísali memorandum, ale z požiadaviek sa takmer nič nesplnilo.
Nesúhlasím s tým, lebo sme dosiahli dve veci, ktoré si málokto uvedomuje. Prvá je, že sme zastabilizovali lekárov aspoň dočasne, čo vydržalo do roku 2020 - 2021. Počas pandémie okolité štáty úplne inak začali odmeňovať nielen lekárov, ale aj zdravotníckych pracovníkov. Až neskôr si uvedomili všetci kompetentní, že sme predbehli dobu, keď sme hovorili, že systém nefunguje a musí sa zmeniť. Poučení rokom 2011 sme trvali na tom, že nie je dôležité memorandum, ale legislatíva, ktorá sa príjme, aby sa mohli stiahnuť výpovede, čo platí aj teraz.
