"Zriedkaví už nie sú 35 – 40 roční pacienti. Pribúdajú aj ženy. K najdôležitejším dôvodom patria spôsob života, hektická doba, stres, u žien je to aj užívanie antikoncepcie a klimaktérium," uviedol Michal Hulman, prednosta Kardiochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).
Situáciu podľa jeho slov zhoršila aj pandémia COVID-19. "Časť pacientov si s klasickými príznakmi infarktu myokardu nevolala záchranku, pretože mali COVID-19, ďalšia časť nešla k lekárovi, pretože mal COVID-19 a veľká časť pacientov mala strach z pandémie. Mnoho pacientov tak ´prechodilo´ infarkt, čo poškodilo ich srdce a môže sa neskôr vypomstiť," upozornil Hulman.
Ozrejmil, že infarkt je dôsledok aterosklerotického procesu na tepnách srdca. "Neoperujeme chorobu ako takú, ale následky. Proces ochorenia pokračuje ďalej. Pacienti po operácii by mali dodržiavať medikamentóznu liečbu a režimové opatrenia, aby sa ten proces, ktorý ide rýchlejšie, spomalil. Keď má infarkt 40-ročný človek, tak je akcelerácia sklerotického procesu extrémne rýchla. V prípade človeka po 70. roku života sa to dá vyhodnotiť ako prejav starnutia," dodal Hulman.
