Po približne 11 dňoch sa však pozviechala a bola z nemocnice prepustená. Opúšťala ju na invalidnom vozíčku po boku manžela. Aj keď sa cítila slabá, českému Blesku poskytla rozhovor, ktorý však zostal bohužiaľ jej posledným.
Hanka, ako sa po prepustení cítite?
Som stále trochu slabá, na spievanie to ešte rozhodne nie je. Ono to ale príde a snáď konečne nahrám nové CD, pre ktoré mám už vybrané aj pesničky a na ktoré sa už veľmi teším.
Prečo ste odchádzali z nemocnice na invalidnom vozíčku?
Samu ma to dosť prekvapilo, keď s ním prišli po mňa na izbu. Normálne, samozrejme, chodím. Oni sa ale istili, čo keby náhodou, chápem to, keď nie som toľko pri sile. Horšie je, že teraz mi to isté robí Štefan doma a hrozne ma s tým rozčuľuje. Kam sa pohnem, tam ho mám neustále za chrbtom. Hrôza. Ale nie, samozrejme, že ma Štefíčkova až prehnaná starostlivosť blaží.
Ako vás dávali v nemocnici do poriadku?
Infúzie, transfúzie a to všetko dokola. Liečili ma tým, čím sa liečim celý život. Je tam úplne úžasný personál, mal ma na starosti pán profesor Čermák a ten bol taký úžasný, že som ho prijala ako takého svojho príbuzného.
