Boris Kollár je známy tým, že má dvanásť detí s desiatimi ženami. Šimon vie čítať a má prístup na internet, ako berie túto skutočnosť? Nepýta sa vás na to, prečo má toľko súrodencov?
Nerieši to a doma to berieme športovo. Niekedy si z toho dokonca robíme vtipy typu: „Šimon, keď si budeš hľadať frajerku, musíš si preveriť jej rodokmeň. Nieže prinesieš domov sestru!“ (Smiech) Momentálne je Šimon naladený tak, že nechce Američanku, ale Rusku, Slovenku alebo Poľku, tie sa mu páčia najviac.
A vy ako vychádzate s expartnerom a otcom svojho dieťaťa?
V pohode. Nemáme medzi sebou žiadny problém. Zariadila som si svoj život po svojom a on sa mi do neho nikdy nemontoval. Prechovávame vzájomný rešpekt a myslím si, že tak je to správne. Nikdy som neprepierala žiadne zlé veci pred svojím synom. Každý si má urobiť svoj vlastný názor na vec, keď vyrastie. Malý človek ešte potrebuje emočne dospieť a uvedomiť si, že nie každý vzťah dopadne tak, ako si predstavujeme. Niekedy sa človek snaží robiť najlepšie, ako vie a môže, a aj tak to nestačí. Preto nechcem, aby mu boli zbytočne podsúvané informácie, ktoré ešte nevie spracovať. Náš vzťah s Borisom sme mu prezentovali športovo: áno, boli sme spolu, ale nevyšlo to. Ale mám teba, Šimonko, a som spokojná.
Ako dnes spomínate na obdobie, keď ste sa krátko po pôrode ocitli v pozícii slobodnej matky, samoživiteľky?
Nebolo to jednoduché obdobie, ale nebola som prvá ani posledná. Sú aj horšie príbehy. My sme sa aspoň snažili spolu vychádzať ako dvaja normálni, dospelí ľudia. Nebolo by to tak, že jeho otec zomrel. Oveľa horšie to je v prípade, keď o niekoho tragicky a nečakane prídete. To je väčšia tragédia. V našom prípade to bola dohoda dvoch dospelých ľudí, ktorí sa vybrali každý iným smerom a mali rozdielny pohľad na veci, na fungovanie rodiny a vzťahu. Takto to chodí. Všetko chvíľu bolí, keď sú v tom zainteresované city a človek je na niekoho emočne naviazaný, lebo toho druhého ľúbi. Ale čas lieči. Čas je najlepší liečiteľ.
Vráťme sa však do súčasnosti. Váš syn Šimon len pred niekoľkými dňami oslávil trináste narodeniny a užíva si prázdniny na Slovensku. Ako sa cíti za veľkou mlákou? Vraj sa mu tam vôbec nepáči...
Je to pravda. V Amerike sa mu nepáči, ale keby ste sa na to opýtali môjho muža, ani tomu sa tam nepáči. (Smiech) Amerika išla za posledné roky dole vodou. Nielen ekonomicky, ale aj intelektuálne. Poznám veľa ľudí, aj Slovákov, ktorí tam roky žijú a hovoria, že dnes sa to nedá porovnať s Amerikou, ktorú spoznali pred dvadsiatimi rokmi ako krajinu neobmedzených možností.
