Jednotky nezaručujú úspech v živote
Gabriela Herényiová, školská psychologička
Známky svedčia o tom, ako sa dieťa snaží. Dieťa sa porovnáva so spolužiakmi, doma zvyčajne porovnávame súrodencov, ale to by sme už nemuseli robiť. Niekomu sa darí viac, niekomu menej, a hlavne v tom učení. Učenie je taká špecifi cká oblasť, kde sa prejavujú aj rôzne vrodené predpoklady, aj vôľové vlastnosti. Ak sú známky zlé, podávajme dieťaťu pomocnú ruku. Známky sú u nás oddávna, je to také ohodnotenie, ale nemusíme im prikladať taký význam, ako možno mali za našich čias. Za našich čias sa nosili samé jednotky, ale ukazuje sa teraz, že jednotkári sú najmenej úspešní v živote. Oveľa úspešnejší sú tí, ktorí si musia známky opravovať, ktorí prekonávajú sami seba a prekonávajú prekážky
To, čo sa naučíte, aj potrebujete
Známky väčšinou neodrážajú vzťah žiaka k učeniu, tvrdí školský psychológ profesor MIRON ZELINA.
Aký význam majú známky na vysvedčení žiaka alebo študenta v súčasnosti? Čo odrážajú? Len schopnosti žiaka/študenta, alebo aj kvalitu výučby?
Známky majú význam v tom, že odrážajú úroveň vedomostí žiaka, ktoré sú posudzované podľa kritérií zvládnutia učebnej látky podľa obsahových a výkonových štandardov. Neodrážajú väčšinou vzťah žiaka k predmetu, učeniu, jeho podmienky učenia sa. Diskutabilné je, či to, čo sa žiak naučí a z čoho je hodnotený, je to podstatné a potrebné pre kvalitný život človeka. Treba urobiť obsahovú transformáciu učiva (kurikulárna reforma), ktorá by viac odrážala skutočnú úroveň vedomostí žiaka pre jeho budúci život.
Má zmysel porovnávanie známok na dvoch, príp. viacerých školách? Nie je vzhľadom na kvalitu škôl takáto komparácia bezpredmetná?
Porovnávanie škôl podľa známok má svoje racio, ale komparatívna analýza by ukázala, čím je známkovanie žiakov určené - aká je filozofia školy, učiteľov, čo žiakov škola učila a čo hodnotia. Škoda, že sa nerobia podrobnejšie analýzy, napr. merania deviatakov, prečo niektorá škola je dobrá a druhá zlá, prečo 30 rokov zaostávame v medzinárodných meraniach PISA.
Predchádzajúce dva školské roky významne poznačila pandémia. Je pravdepodobné, že oproti predpandemickým časom si žiaci/študenti v priemere pohoršia?
Už sú merania, ktoré ukazujú (maturity), že žiaci si veľmi nepohoršili, ale to je vec formulácie a náročnosti otázok, ktoré merania uskutočnili. Keď dám ľahšie otázky v testoch, pri skúšaní ako pred pandémiou, dosiahnem podobné, ba aj lepšie v výsledky, ale to nie je skutočný obraz toho, ako pôsobila pandémia na vzdelávacie výsledky.
