Tá ukončila svoj život skokom pod vlak v apríli 2014. Trojdielnu minisériu o detstve, účinkovaní v detskom zbore, prvých speváckych úspechoch a jej hite Knoflíky lásky, ktorý natočila s Petrom Sepéšim († 25) vysiela streamovacia služba Voyo. Na slávnostnej premiére bola takmer celá Ivetina rodina. Chýbal však speváčkin manžel Josef Rychtář (64), čo neušlo všeobecnej pozornosti. Aký na to mal dôvod, čo si o filme myslí a čo mu dodnes leží na srdci, porozprával vdovec pre Nový Čas Nedeľa.
Kým ste s Ivetou žili pod jednou strechou, zdalo sa, že máte dobrý vzťah s jej synom Arturom. Po jej smrti váš vzťah ochladol, vlastne odvtedy nie ste v kontakte. Čím si to vysvetľujete?
Na to nedokážem odpovedať. Je to pre mňa rovnaká otázka, ako tá, prečo sa Ivetka nezmierila so sestrou Ivanou. Tragédia sa stala asi tri dni predtým, ako mal k nám prísť Artur. Mal u nás zostať asi päť dní. Lenže stalo sa to, čo sa stalo, a Artur sa vtedy odmlčal. Chcel som ho kontaktovať, ale zistil som, že si zmenil číslo. Aj keď som sa snažil, nepodarilo sa mi s ním spojiť. Samozrejme, že ma to mrzelo, pretože keď bol s nami doma v Uhříněvsi, rozumel som si s ním. Som pyšný na to, že občas prišiel za mnou a zveril sa mi s vecami, ktoré nepovedal ani mame. O to viac ma mrzelo, že sa potom uzavrel, nespojil sa so mnou, neprišiel na pohreb... Nemilo ma prekvapilo, keď ho novinári v deň pohrebu odfotili so slúchadlami v ušiach, ako ide do školy. Myslím si, že keď synovi zomrie maminka, správa sa ináč.
Ako?
Buď mal zostať doma s otcom a v súkromí prejaviť bolesť, alebo mal prísť do krematória, kde by sa s maminkou naposledy rozlúčil. To sa, bohužiaľ, nestalo a to je to, čo mu zazlievam. Že premárnil tento kritický deň. Dodnes ma nekontaktoval. Možno mu to zakázal otec, ale Ladislav Štaidl, žiaľ, medzi nami už vyše roka nie je a Artur stále mlčí.
Keby ste sa predsa len s Arturom stretli, čo by ste mu chceli povedať?
Napríklad, aké boli posledné dni jeho maminky. Pamätám si to veľmi presne. Mali sme v pláne osláviť moje narodeniny. Chceli sme najprv s Ivetkou zájsť na večeru vo dvojici. Milovala morské plody a chceli sme ísť do skvelej reštaurácie do Průhonic. Bohužiaľ, k tomu už nedošlo, namiesto oslavy Ivetka skočila pod vlak... Mám toho však na srdci viac. Povedal by som Arturovi, že som jeho maminku nekonečne miloval a jeho som mal veľmi rád. Naozaj som ho prijal za vlastného. Nikdy som neočakával, že ma bude oslovovať tati. Chcel som mu byť kamarátom, priateľom, ku ktorému bude mať dôveru. Snažil som sa vytvoriť celok – on, jeho mama a ja. Možno by mal nejaké otázky. A ja by som mu položil jedinú otázku – prečo sa s maminkou neprišiel rozlúčiť. Na to by som chcel poznať odpoveď.
Čo mu prekáža na filme o Ivete? Zaskočilo ho, že nedostal pozvanie na premiéru? Čo prezradil o jej problémoch s alkoholom a liekmi? Chodí ešte aj dnes zapaľovať sviečky na miesto tragédie, kde si Iveta vzala život?
Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
