V mysli si predstavia drsných mužov, ktorí nútia svoje obete vyjsť po doske nad morskú hladinu, kričia niečo o suchozemských krysách a nad hlavami sa im trepe vlajka s lebkou a skríženými hnátmi. Tieto stereotypy ale nemajú s pravdou nič spoločné. Piráti tu sú takmer tak dlho, ako ľudstvo pláva po svetových moriach, a existujú dodnes. Ich vyobrazenie je ale často zavádzajúce. Časopis National Geographic zisťoval, odkiaľ sa tieto mylné interpretácie vzali.
Piráti sú bežne zobrazovaní v pestrom oblečení. Môžu mať voľnú košeľu, šatku okolo hlavy a potrhané nohavice zastrčené v ošúchaných topánkach ako kapitán Jack Sparrow z filmovej série Piráti z Karibiku. Alebo to môže byť "pirát gentleman" ako Stede Bonnet z tohto roku spomínaného seriálu Vlajka smrti.
Takýto odev ale nezodpovedá realite. Pôvod väčšiny podobných okázalostí možno vysledovať k americkému umelcovi Howardovi Pyleovi, ktorý sa inšpiroval španielskymi banditami z konca 19. storočia. Námorníci vrátane pirátov v 18. storočí nosili napríklad voľné, pri kolenách odstrihnuté nohavice a košele dlhé až po stehná.
Ďalším bežným pirátskym doplnkom sú protézy končatín. Je pravda, že niektorí piráti mali drevenú nohu alebo hák namiesto ruky, ale podľa všetkého to nebolo pravidlo. Na mori sa amputácia končatiny oveľa častejšie stala rozsudkom smrti. Na lodiach síce bolo lekárske vybavenie a jeden z námorníkov mal na starosť zdravotnú starostlivosť, infekcie a strata krvi ale mohla viesť k smrti. Pirát bez končatiny tiež do určitej miery prišiel o schopnosť bojovať. Strata nohy alebo ruky ale automaticky neznamenala, že by človek nemohol pokračovať na lodi - slúžiť napríklad ako kuchár.
