Skalský upozorňuje, že na pomoc Slovákom žijúcim na Ukrajine, ktorí majú ukrajinské občianstvo, môže k zisku toho slovenského prispieť aj štatút zahraničného Slováka. Tým sa udelí štátne občianstvo SR za predpokladu, ak majú povolený pobyt na území SR a spĺňajú podmienku najmenej trojročného pobytu na území SR.
„Existuje však osobitná kategória žiadateľov s postavením Slováka žijúceho v zahraničí „s prínosom pre komunitu“, teda ak sa žiadateľ významne zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej. U tých sa vo vzťahu k pobytu bude vyžadovať iba naplnenie podmienky povoleného pobytu na území SR bez špecifikácie jeho dĺžky, pričom o ich žiadosti bude rozhodovať priamo minister vnútra,“ tvrdí Skalský.
Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí preto vyzýva ministra vnútra Romana Mikulca (OľaNO), aby v prípade Slovákov na Ukrajine používal štatút „prínosu pre komunitu“ maximálne extenzívne. „Slováci z Ukrajiny, ak sa rozhodnú presídliť trvalo na Slovensko, budú určite pre SR s jej demografickým vývojom prínosom. Sú kultúrne, jazykovo najbližší, Slovensko k nim má istý morálny záväzok a sú dobre kvalifikovaní a tradične pracovití,“ komentuje Skalský.
Na Ukrajine žije približne 11-tisíc Slovákov, časť z nich je držiteľom osvedčenia zahraničného Slováka. Žijú najmä v mestách obciach na Zakarpatsku, ktoré bolo ako Podkarpatská Rus súčasťou prvej Československej republiky. Ide napríklad o mestá Užhorod, Mukačevo, Svaľava, Storožnica, Veľký Berezný, Seredné, Antalovce, Onokovce, Turie Remety, Perečin, Dlhé, Koľčino, Rovníková Huta, Hlboké, Nový Klenovec.
