Slovenská menšina je podľa jeho vyjadrenia finančne zabezpečená, avšak bolo potrebné dosiahnuť záruky pre fungovanie národnostného školstva, ktoré v istom období zo systému vypadli.
Ďalej bolo potrebné vyriešiť aj zaraďovanie pracovníkov národnostných kultúrnych inštitúcií, a aj najrozšírenejšia modifikácia národnostného zákona v roku 2020 si vyžiadala zásahy. Boli v nej rozšírené právomoci celoštátnych národnostných samospráv, zjednodušené vzťahy národnostných a miestnych samospráv, ako aj vzťah CSSM a vládnych orgánov.
"Modifikovaný národnostný zákon spresnil aj proces volenia národnostného parlamentného hovorcu i jeho činnosť. Národnostný parlamentný hovorca má rovnaké právomoci ako parlamentný poslanec, okrem možnosti hlasovania, a nemôže ani samostatne podávať návrhy na plenárne zasadnutia, iba prostredníctvom národnostného výboru parlamentu.
Môžeme sa zúčastňovať na rokovaniach všetkých výborov a môžeme sa vyjadriť aj k predloženým zákonom. Z 13 národnostných menšín má ako jediná plnoprávneho poslanca nemecká menšina, prostredníctvom ktorého tiež môžeme predložiť návrh týkajúci sa národností, aj keď sa to stáva zriedka. Môžeme v parlamente napríklad interpelovať členov vlády či klásť otázky najvyššiemu súdu," uzavrel Paulik.
Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku budú mať 3. apríla v parlamentných voľbách možnosť už tretíkrát voliť svojho zástupcu. Menšinoví voliči v Maďarsku majú možnosť rozhodnúť sa, či chcú voliť z celoštátnej straníckej listiny alebo z kandidátky národnostných menšín. V druhom prípade sa však musia osobitne zaregistrovať. Na získanie plnoprávneho poslaneckého mandátu by Slováci potrebovali mať zaregistrovaných zhruba 30.000 voličov, čo nie je možné, pretože ani podľa štatistiky nemajú toľkých členov svojej komunity.
Paulik je opäť prvým na kandidátke národnostnej listiny Celoštátnej samosprávy CSSM, a ak v zmysle volebného zákona za kandidátku zahlasuje najmenej jeden národnostný volič, tak automaticky postúpi do parlamentu ako parlamentný hovorca Slovákov.
