„Berieme to ako zlomyseľnosť, splnili sme všetky ukazovatele, odbornosť, materiálne vybavenie aj čas dojazdu. Akreditačná komisia, ktorej zloženie je anonymné, chcela ešte doložiť z krajského operačného strediska počet našich zásahov. No my nefungujeme cez operačné stredisko. Primárne by nás mala informovať Horská záchranná služba, no nie vždy sa to deje, ale vždy, keď treba, zasiahneme. Či už na cyklistických trasách, turistických chodníkoch, ale aj na vode. Je nás 24. Minulý rok sme mali 15 celkom vážnych zásahov. Asi jediní máme výcvik a oprávnenie zasahovať a zachraňovať na vode. Dunajec je v lete eldorádo kajakárov a rafterov a my sme tu vždy poruke. Okrem toho čistíme napríklad chodník okolo Dunajca. To všetko však krajské operačné stredisko nevie. Neviem, prečo nemôžeme fungovať s profesionálnymi horskými záchranármi, tak ako fungujú napríklad hasiči,“ ponosoval sa Marko Popovič, predseda Horskej služby Pieninského národného parku.
Ten neváhal a dodal: „Už nejaký čas je tu zo strany HZS silná nevraživosť voči nám. Vyvrcholilo to tým, že sme nedostali od akreditačnej komisie, ktorej zloženie ani nepoznáme, povolenie na záchranu. Ale len kvôli administratívnej záležitosti.“ Jeho naladenie zdieľa aj Juraj Ružbarský z Čergova.
„Aj my sme ostali bez akreditácie kvôli potvrdeniu z krajského operačného strediska o počte našich výjazdov. To, že sme ošetrili mnoho ľahkých poranení, nemôžu ani vedieť. Naopak, o nahlásených prípadoch nás HZS neinformuje, aj keď k prípadu by sme prišli o pár minút, lebo je to za našimi domami. Nerozumiem celému tomuto konaniu, my štátu ponúkame odbornú pomoc a on sa k nám stavia chrbtom,“ doplnil kolegu.
