"Neboli to ľahké roky. Keby nebola koronavírusová pandémia, tak by sme boli mohli pracovať premyslene a systematicky na zlepšovaní fungovania spoločenských organizácií Slovákov či miestnych slovenských samospráv. Pandémia zasiahla do všetkého," konštatoval.
Podľa jeho slov bolo potrebné byť pri tom, keď sa napríklad menili predpisy financovania aktivít miestnych samospráv. Ak by hovorcovia 13 národnostných menšín neboli v parlamente, tak by sa neriešili aktuálne problémy financovania samospráv, pretože štátne dotácie sa poskytujú na základe ich aktivít v predchádzajúcom roku, spresnil.
"Reagovali sme na také veci, akými sú reorganizácia vysokého školstva, čo prebehlo v tomto volebnom období. Štátne univerzity prešli do rúk súkromných nadácií. Ak by sme tam neboli, tak by sa do zákonov a rôznych zmlúv medzi štátom a nadáciami nedostali národnostné úlohy, ktoré vysoké školy majú naďalej vykonávať," dodal.
Najväčší vplyv mali zástupcovia národnostných menšín v parlamente na oblasť financovania zo štátneho rozpočtu.
"Objem finančných prostriedkov, ktoré slovenská národnostná menšina dostala od štátu, stúpol o vyše 50 percent. Cíti to Celoštátna samospráva Slovákov v Maďarsku (CSSM) a cítia to naše inštitúcie," zdôraznil hovorca slovenskej menšiny v parlamente.
Paulik ďalej vyzdvihol projekt bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti, ktorý sa začal riešiť ešte začiatkom súčasného volebného obdobia. Pripomenul, že aj on rokoval s kompetentnými osobami a hľadali riešenie, ako dostať túto budovu do majetku CSSM.
"Už sa tak stalo, teraz sa vypisujú tendre na jeho obnovu. Od maďarskej vlády sme dostali vyše jednej miliardy forintov (2,8 milióna eur) a výrazným spôsobom prispela aj slovenská vláda," povedal.
