Ako sa máte zo zdravotnej stránky?
Ďakujem, mám sa dobre. Chodím pravidelne na kontroly na onkológiu, som zaočkovaná proti covidu, snažím sa nemať priveľa stresu. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som bola v poriadku.
Máte za sebou však veľmi náročné obdobie. Ako vaši synovia vnímali, keď prišlo k najhoršiemu?
Najskôr boli v šoku, aj si poplakali, ale potom som im povedala: „Máte pocit, že mamka sa len tak roztrasie pred nejakou rakovinou? Poznáte Xenu?“ A ukázala som im Xenu, moju akčnú seriálovú hrdinku z detstva. „Tak si predstavte, chlapci, že aj ja som silná ako Xena a zvládnem to. Nebojte sa.“ Veľmi nám vtedy pomohla a stále pomáha viera. Chalani sú zvyknutí každý večer sa modliť, každý večer ďakovať za to, čo máme, a prosiť o to, po čom túžia.
Sú vám dnes viac nápomocní ako pred ochorením?
Vždy sa mi snažili pomáhať a teraz ešte viac. A boja sa o mňa viac ako pred chorobou. Neraz mi povedia: „Mamka, nerozčuľuj sa, vieš, že sa nesmieš stresovať.“ Alebo: „Mamka, ľahni si a trošku si ,počiluj‘.“ Ani na kolotoč ma nechcú pustiť, maximálne na labute.
Dá sa dnes vyhýbať stresu? Ako?
Určite sa to dá. Mnohé veci, ktoré sa okolo nás dejú, nemôžeme zmeniť, ani ľudí okolo seba, ale môžeme zmeniť svoj postoj k nim. Vyhýbam sa toxickým ľuďom a hlupákom. Na veľa vecí, pre ktoré som sa kedysi trápila, dnes už kašlem. Normálne nechápem, ako som si mohla kedysi kaziť život a plakať, napríklad kvôli hejterom, prečo som kedysi riešila, či sa niekomu páčim alebo nepáčim. Teraz sa už netrápim pre veci, ktoré nedokážem zmeniť. Učím sa mať sa viac rada a byť k sebe láskavá. Naučila som sa tešiť z mnohých maličkostí. Napríklad z toho, že sa ráno zobudím a vyobjímam svojich milovaných.
V čom ju ochorenie obmedzuje? Uvažuje o tom, že by sa do Ameriky presťahovala natrvalo? Viac si môžete prečítať v Novom Čase víkend.
