Slovenský reprezentant Libor Hudáček má v tomto ročníku naozaj turbulentné obdobie, keď mení mužstvá a destinácie ako na bežiacom páse. „Pevne verím, že pendlovania a sťahovania už bolo dosť. Chcem sa v Minsku usadiť a hlavne natrvalo presadiť. To bol aj dôvod, prečo som do Minska odišiel, aby som pravidelne hrával a mohol ísť na olympiádu do Pekingu,“ povedal na úvod pre Nový Čas Libor.
Skvelý štart a potom tribúna
Skúsený útočník odštartoval ročník v ruskom Nižnekamsku, kde v jedenástich dueloch neskóroval a aj preto prestúpil do švajčiarskeho Lugana. „Tam som mal skvelý štart, veď za desať duelov som nastrieľal osem gólov. Lenže potom sa do zostavy vrátili zranení hráči, bolo nás aj viac cudzincov a už som šancu od trénera nedostal. Takmer mesiac som iba trénoval a sedel na tribúne. Preto som svoju situáciu začal s agentom riešiť, potreboval som ísť do klubu, kde budem hrávať, aby som zabojoval o olympiádu,“ pokračoval Libor.
Olympiáda a play-off
O služby Hudáčka mali záujem viaceré kluby, ale rozhodol sa pre Minsk. „V hre bol i návrat do Nižnekamska, ozval sa aj Magnitogorsk, ale pre Minsk zavážilo to, že tu dostanem priestor na ľade a chcem tímu pomôcť k postupu do play-off. Navyše, pôsobí tu aj gólman Patrik Rybár, takže mám v kabíne krajana, čo je vždy bonus. Mesto poznám, veď so Slovanom sme tu odohrali niekoľko súbojov v KHL,“ doplnil Hudáček, ktorý za Minsk už stihol odohrať dva zápasy, strelil dva góly a na jeden prihral.
