Čo musí byť v človeku, aby také čosi urobil?
Robíme oveľa hrošie veci, ktoré nám nepripadajú vôbec zlé. Ako vravieval Dostojevskij: „Nie sú zlí ľudia. Sú iba ľudia nešťastní.“
Vidíte na farníkoch, že keď sa vyspovedajú zo svojich hriechov a odchádzajú zo spovednice, sú spokojnejší?
Ľudia sa dnes spovedajú málo. O hriechoch radšej rozprávajú u kaderníčky či v krčme. Prečo by mala manželka rozprávať ostatným, že má doma trdlo? Aj tie druhé možno majú. Len o tom nehovoria. Kedysi nosili ženy zásteru. Vedeli, že sú veci, ktoré majú zostať pod ňou. S ktorými sa nechodí na ulicu. Ani na trh. Tú najväčšiu zásteru nosí Boh. Aj my by sme si ju mali aspoň niekedy znovu obliecť. Aby sme videli, čo všetko môže zostať pod ňou. Čím nemusíme baviť svet.
Pôsobíte vo farnosti v českom Božejove. Ako vás prijali tamojší farníci, keď ste prišli zo Slovenska?
Je to už desať rokov. Všade, kde sú ľudia, dá sa žiť. Kde sú ľudia spokojní a šťastní, dá sa žiť spokojne a šťastne. Preto musíme obyčajne niečo aj sami urobiť. Tak sa neprestávam snažiť.
Nestáva sa často, aby sa z novinára, navyše investigatívneho, stal kňaz. Čo sa udialo, že ste sa rozhodli pôsobiť v cirkvi?
Uvedomil som si, že život je príliš krátky, aby som v ňom nebol spokojný. A šťastný. Mimochodom, často premýšľame o tom, ako byť pre druhých užitoční. Vymýšľame najrôznejšie veci. A pritom stačí tak málo. Byť v pohode. Nemôžeme byť užitočnejší sebe ani druhým viac, ako keď sa to naučíme.
Mimochodom, nechýba vám žurnalistika?
Nechýba. Za tie roky sa veľa zmenilo. Žurnalistika sa premenila na bojové pole. A už len počíta obete. „Totalita médií“ nám škodí. A ubližuje predovšetkým samotným novinárom. Boj vyčerpáva. Novinársky aktivizmus je zlým pánom i sluhom.
Novinár a kňaz – v čom je toto poslanie rovnaké, podobné a v čom sa odlišuje?
Obaja by mali prinášať svetu aj dobré správy. Lebo svet je aj dobrý a krásny. Mali by sme si to pripomínať. Oni by nám to mali pripomínať. A my by sme im nemali dovoliť na to zabudnúť.
