Čo hovoríte na jej kariéru influencerky? Všetky ženy podporuje a oslovuje ich bohyňa...
Keď nastúpil instagram, mala som najskôr z toho obavy, predsa len, človek stráca anonymitu, ale Ema to dokázala zúročiť. Počas pandémie začala robiť z domu a tým pádom jej dal instagram obrovský priestor, aby ukázala, čo v sebe má. Je veľmi kreatívna a vie sa prezentovať. To, že chce spájať šikovné ženy a dodáva im energiu a silu, je veľmi pozitívne, sledujem ju z diaľky a vo všetkom jej držím palce. Keď sa ma opýta, tak jej poviem svoj názor, ale ide si svojou cestou a nechcem do nej veľmi vstupovať.
Máte aj syna Filipa...
Filip je úžasný chlap. Občas sa aj objaví na nejakých fotkách, ale ľudia nevedia, že to je on. Zabávame sa na tom, keď si myslia, že je Richardov ochrankár. Je rád v anonymite, je doktor práv, ale venuje sa niečomu inému. Inak mám prísny zákaz o ňom rozprávať. (smiech)
Nechceli by ste už byť starou mamou?
No tak ja by som chcela! Teším sa na to, mám po deťoch poodkladaných niekoľko kufríkov s plyšiakmi, s legom, bižutériou... Keď budem mať vnučku, tak si ovešiame všetko na seba a budeme sa zabávať. Verím, že mladým pomôžem s deťmi, tak ako pomáhali moji rodičia mne. To vždy dobre padne.
Ak si máte rozmaznať telo aj dušu, čím najradšej?
Takýmto veciam sa príliš nevenujem. Kult rozmaznávania svojho tela teda veľmi neriešim. Samozrejme, že idem aj na kozmetiku, ale že by to bolo niečo špeciálne, ako je vylihovanie vo wellnesse, na to veľmi nie som, tam sa nudím. Ak si chcem dopriať niečo dobré, je to spánok. A teším sa, keď sa môžem stretnúť s kamarátkami. Babinec so silnou ženskou energiou, to pôsobí veľmi blahodarne na moju dušu. Veľa sa dozviem a veľa sa aj nasmejem. Alebo rada objavujem. Tu v Bratislave pribudlo toľko krásnych miest a priestorov. V sobotu a v nedeľu po obede „zapriahnem“ svoju Yamu - tak sa volá môj psík - a ideme sa nadchýnať mestom, potom zasadneme, dáme kávičku, takto to mám rada, to je pre mňa relaxačné.
Máte rada módu, výborne sa obliekate a ľudia vás vnímajú ako módnu ikonu...
To je taký mýtus. Ani neviem, na základe čoho a kedy to vzniklo. Ja mám rada módu, ale módnu ikonu si predstavujem trochu inak. Móda mi prirástla k srdcu ešte v detstve, mama plietla svetre a šila. Vždy som čakala, kým vyjde nová Burda a ona mi z nej niečo ušije. Na vysokej som bola taká intelektuálka s kristuskami na nohách a v hrubých okuliaroch na očiach. Keď som sa dostala k niečomu modernému, tak som si to vychutnala. Pamätám si, keď sme boli zo školy v Dijone, tak som si na blšom trhu kúpila kopec vecí, ktoré som si, samozrejme, na seba v Bratislave hneď obliekla. Raz som išla po Rolandovom námestí, pristavila sa pri mne jedna pani, pokrútila hlavou a povedala: „Preboha, aké strašidlo.“ Čím chcem povedať, že nie vždy to vyjde a čím som staršia, tak svoj šatník zjednodušujem vo všetkých smeroch. Zdá sa mi, že aj život je jednoduchší, ak máte menej vecí. A to nielen na obliekanie.
O čom sníva Soňa Müllerová?
Juj, ja by som toho chcela ešte zažiť. Keď sa raz skončia tieto pandemické časy, chcela by som ešte trochu pocestovať. Tak bez obáv, že chytím niekde koronu. Snívam o tom, že raz budem mať čas na to, aby som sa vrátila ku knihám svojej mladosti a chcem si ich prečítať s touto zrelou hlavou. A chcem byť ešte kreatívnejšia a pokračovať v tvorbe dizajnových šperkov. A čo je najdôležitejšie, mám osemdesiatnikov rodičov a chcem byť čo najviac s nimi, lebo pri nich mi je dobre. Snívam o tom, aby som mala silu a energiu pri nich stáť a byť nablízku, keď ma budú potrebovať. To si tak tajne želám, ale zároveň robím všetko pre to, aby to tak bolo.
