Ako strávil pandemický lockdown, kde sa najbližšie objaví a čo vo svojom živote ľutuje - aj o tom sme sa rozprávali pre Nový Čas Nedeľa.
Stretli sme sa v kaviarni, ktorá je sťaby vaším druhým domovom. Prečo?
Za mnou je fotka môjho milovaného kamaráta Hafiho (Leopold Haverl († 81), pozn. red.). Tu sme sa stretávali, sedeli sme nad textami, pripravovali sa. A tu som sa stretol aj s vynikajúcim českým režisérom, pánom Bohdanom Slámom, s ktorým som potom nakrúcal seriál Mami, kúp mi psa, a bola to nádherná robota. Veľmi sme si s ním rozumeli vo všetkých sférach.
Údajne to vraj ale bola Zuzana Kronerová, ktorá vás odporučila?
To som len tak počul. Ale on si ma vyskúšal, zavolal si ma na stretnutie, kde boli autori, prehodili sme pár viet a povedal - jasné, Ivan.
Prečo ste prijali ponuku zahrať si v tomto seriáli?
Ono až tak veľa tej práce nie je a zárukou bol režisér. Poznám jeho filmy, jeho poetiku, ktorá sa mi veľmi páči. Oslovilo ma, že budem pracovať s deťmi, so zvieratami, mimo interiéru. Ale azda najdôležitejší bol naozaj režisér - s Bohdanom sa dobre pracovalo, bol pripravený, vedel, čo chce, veľmi sme sa dopĺňali. A má rád tiež humor, ako ja, taký anglický, ako kedysi Julo Satinský a Milan Lasica. Poprosil ma, aby som im s deťmi herecky pomohol. Aj keď som netočil obraz, tak som sledoval, ako to robia, radil som, ak bolo treba. Je tam napríklad postava zajakávajúceho sa chlapca, ktorý to zajakávanie musel hrať. Prechádzal som si to s ním a venoval sa mu.
Spomínali ste deti a zvieratá, čo je väčšinou pre režiséra a hercov postrach, lebo sa s nimi ťažko nakrúca.
Áno, deti a zvieratá boli postrachom napríklad u Jozefa Bednárika († 65).
Prečo po 28 rokoch vyučovania na konzervatóriu skončil? Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
